Je to vraj „učivo, ktoré je veľmi dôležité pre život a pre praktické uplatnenie či už v bankách, alebo obchodoch, pri vybavovaní pôžičiek“. Skrátka, pokiaľ ide o peniaze, netreba sa o mládež obávať, je čím ďalej, tým lepšie zorientovaná.
Horšie je to už tradične s gramotnosťou a s porozumením textu. Žiaci vraj nevedia pochopiť ani len zadanie zložitejších úloh. Je to logické. Dnešné deti získavajú informácie z elektronických médií, z internetu, no oveľa menej čítajú. Je zrejmé, že ich slovná zásoba je chudobná, schopnosť vyjadrovať sa čoraz horšia.
Nepochybne ide o vážny prejav nedostatkov v školskom systéme, ale aj v kultúrnej politike. Nepriamo, ale zreteľne však tento výsledok poukazuje aj na zbytočnosť a politickú účelovosť jazykového zákona. Táto právna norma vôbec nemá ambíciu ani schopnosť pestovať vzťah mládeže k slovenskému jazyku.
Možno, ak by sa predsa len podarilo zlepšiť u žiakov prácu s textom, hrozilo by politikom vážne nebezpečenstvo – že z nich vyrastú občania, ktorí dobre porozumejú textom programov politických strán či predkladaných zákonov. A ľahko v nich odhalia akúkoľvek snahu klamať.