Vedeniu rezortu zrejme neprekáža, že realita tomuto vyhláseniu nezodpovedá a že mnohoraké podoby každodenného týrania zvierat zostávajú nielen bez trestu, no často i bez povšimnutia. Ani to, že skutočné postihy za zlé zaobchádzanie so zvieratami sú fraškou. Najmä preto, že naša legislatíva, ako jedna z mála v Európskej únii, ešte stále vychádza z názoru, že zviera nie je nič viac než obyčajná vec.
Nemôžeme sa však čudovať, že ministerstvo nemá záujem zlepšiť postavenie zvierat, či dokonca priznať zvieratám status cítiacich bytostí a tým i právo na úctu a dôstojné zaobchádzanie, keď sa mnohí naši politici – dlhodobo a bez ohľadu na stranícke tričko – často správajú tak, že toto právo de facto odopierajú aj vlastným občanom a občiankam, ba celým skupinám obyvateľstva. Hoci sú zatiaľ ešte definovaní ako ľudia.