Kto by sa rozhodol zobrať z lesa alebo z okraja cesty zranenú srnku, môžu ho obviniť z pytliactva! V tom prípade neostáva citlivému človeku nič iné, len pátrať po poľovníckom združení, ktorému to trpiace zviera patrí, a dúfať, že ho prídu zabiť. To niekedy trvá aj niekoľko dní a dolámané, vystresované zviera leží v bolestiach bez pomoci.
Mohli by pomôcť veterinári, lenže prevažná väčšina z nich si zviera utratiť netrúfne, lebo by tým poľovníkom „znehodnotili mäso“. V prípade, že niekto nájde zraneného živočícha, môže volať na číslo 112, telefonisti majú kontakty na záchranné stanice a mali by ich volajúcim poskytnúť.
Na jar sa množia prípady mláďat spevavcov vypadnutých z hniezd. O ne by sa mali starať pracovníci Štátnej ochrany prírody, ktorí na to však často nie sú kapacitne vybavení. Nemajú primerané klietky, voliéry ani potravu. Je to na zaplakanie v porovnaní so situáciou v štáte, ktorý len pred niekoľkými rokmi bol vlastne aj „náš“. V Česku je dokonale rozvinutá sieť záchranných staníc s odborníkmi, ktorí sa vedia postarať o akékoľvek zvieratko v núdzi, majú skúsených veterinárov a dokonalé vybavenie a kde možno ošetriť aj poľovnú zver. Je záhadou, prečo sa to v jednom štáte dá a v druhom nie.