V nasledujúcich mesiacoch získal tento zámer medzinárodný rozmer v podobe trilaterálneho československo-rakúsko-maďarského parku s podporou desaťtisícovej občianskej petície a tesne po novembri 89 aj živej reťaze s približne 60-tisíc účastníkmi a účastníčkami. Za tých 30 rokov stihli vyhlásiť národné parky na Dunaji a jeho prítokoch všetky okolité krajiny, iba Slovensko nie! A niektorí kompetentní žiadajú ďalší čas v nádeji, že postupne stratí táto idea podporu verejnosti.
Život sa nezastavil
Ale život sa nezastavil ani v našom Kocúrkove. Stojí síce Vodné dielo Gabčíkovo, ale voči prírode je menej nepriateľské ako pôvodne plánovaná sústava vodných diel. Na časti územia máme Chránenú krajinnú oblasť Dunajské luhy. V celom dotknutom území vznikla sústava maloplošných chránených území, niektoré z nich dokonca európskeho významu. A hodnota vody, pochádzajúcej z vodných zdrojov popri Dunaji, z roka na rok stúpa. Ale čo je vari najdôležitejšie, myšlienku podporuje nielen odborná a ochranárska obec, ale aj médiá, Bratislavský samosprávny kraj, samosprávy dotknutých miestnych častí, Únia miest Slovenska, Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied, dekan Prírodovedeckej fakulty UK i okolité štáty.
Na druhej strane je jasné, že nie každému tento zámer vyhovuje. Nie sú ním nadšení majitelia načierno vybudovaných hausbótov na dunajských ramenách, tí, ktorí jazdia na terénnych autách krížom-krážom po lužných lesoch, pokútni privatizéri a pytliaci rôzneho druhu, ľudia, ktorí by chceli premeniť brehy a nivu Dunaja na megalomanský areál vodných športov pre pár desiatok vyvolených, ani tí, ktorí chápu lesy len ako zásobáreň dreva. Aj preto váhavý a bojazlivý envirorezort vyčkáva a hrá sa na mŕtveho chrobáka. Jeho vedeniu akosi neprekáža, čo sa za ten čas deje v tunajšej prírode a krajine. Ani to, že to existenčne ohrozuje nielen prírodné ekosystémy, biokoridor medzinárodného významu a zraniteľné vodné zdroje, ale aj potenciál poznania, rekreácie a oddychu pre bežných ľudí.
Národný park Podunajsko je (aj) vecou prestíže
Koncom apríla, na Deň Zeme, sme ministrovi životného prostredia a ďalším kompetentným poslali výzvu, aby po tridsiatich rokoch otáľania konečne začali s prípravou národného parku. Práve teraz je ideálna príležitosť, aby naša vláda z tejto témy urobila aj prestížnu záležitosť v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Má na to ešte dva mesiace. Ale čas beží a príležitosť urobiť opäť raz niečo veľké pre prírodu a pre ľudí sa nemusí opakovať.