Ich boj je totiž existenčný. Pritom by stačilo pomerne málo, aby došlo k obrovskému posunu. V prvom rade dodržiavať Ústavu SR a neupierať im právo na istý zárobok a majetok pod hrozbou zníženia alebo odňatia príspevku na životodarnú službu osobnej asistencie. V druhom, no nemenej dôležitom kroku zas ustanoviť osobnú asistenciu za povolanie porovnateľné s inými, v ktorom by započítavanie odpracovaných hodín do dôchodku či platenie nadčasov, sviatkov a dovoleniek zabránilo obrovskej fluktuácii. Toto opatrenie by zároveň prispelo k zníženiu nezamestnanosti, a to i v odľahlejších regiónoch. Uľavilo by sa tým nielen ťažko znevýhodneným a ich rodinám, no úžitok by z toho mala celá spoločnosť.
Postačí dbať na ústavu
Spoločnosť je vraj taká silná, aký silný je jej najslabší článok. Vďaka krajne nevyhovujúcim podmienkam, ktoré naša spoločnosť nastavila ťažko telesne znevýhodneným ľuďom, sa v nej takýmto článkom stali práve oni.
© Autorské práva vyhradené