A tak mi opäť prišlo na um: „Prečo u nás nie je možné zaviesť takú základnú vec, ako sú informátori?“ Nie niekde za nepriestrelným sklom v suteréne, ale vonku – medzi ľuďmi.
V Bratislave pravidelne radím turistom, ako si kúpiť lístok či ako sa dostať, kam potrebujú.
Prečo pri slovenskej vysokej nezamestnanosti a pomerne nízkych mzdách nie je možné najať pár milých ľudí, ktorí by poskytovali informácie a rady (prípadne mohli predať lístok) aspoň na zastávkach pred hlavnou železničnou či autobusovou stanicou alebo na najdôležitejších námestiach?
Koľko promile celkových nákladov na dopravu, resp. turizmus by to bolo? Pritom ponúknutie rady a asistencie je jeden z najlepších spôsobov, ako hosťovi ukázať, že je u nás vítaný.