Na jednej strane by EÚ mala trestať a na opačnej pomáhať. Od šéfov diplomacie európskej dvadsaťsedmičky treba očakávať, že tyranovi a jeho prisluhovačom zakáže vstup do únie a jasne stanoví podmienky, ktoré povedú k zrušeniu týchto sankcií. Znamená to v prvom rade prepustenie politických väzňov, čo sedia vo väzbe. Hrozí im až 15 rokov pobytu za mrežami za účasť na demonštrácii proti priebehu a výsledkom prezidentských volieb, ktorým mohli uveriť jedine stúpenci diktatúry.
Osud viacerých uväznených je podobný osudu nepohodlných osôb z čias Sovietskeho zväzu. Už mesiac sa nič nevie o ich zdravotnom stave, advokátov k nim nepúšťajú. Pri skromnej dávke predstavivosti je pravdepodobné, že vyšetrovatelia sa snažia psychicky zlomiť hlavných kritikov Lukašenka. Ako napríklad Andreja Sannikova s manželkou Irinou, ktorým zrejme otĺkajú o hlavu, že ak neprestanú s „podvratnou činnosťou“, tak im úrady odoberú do detského domova trojročného synčeka, čo dočasne býva u svojej babičky. Ohavnosť Lukašenkovho režimu naberá na obrátkach, ľudí túžiacich žiť v slobodnej krajine nenávidí podobne, ako Dracula neznášal cesnak a kríž.
Dôraz na sankcie proti diktátorovej družine však nemôže byť jediný rozmer politiky EÚ. Ak únia myslí vážne, aby sa Bielorusko približovalo k nej, treba radovým občanom otvoriť dvere. Báť sa ich je zbytočné. Počuli ste niekedy, že by bieloruská matka predávala dieťa v západnej Európe? Čítali ste niekedy o bieloruskej mafii obchodujúcej v zahraničí s bielym mäsom, drogami alebo zbraňami? Alebo o záplave Bielorusov žiadajúcich o azyl? Určite nie.
Zatiaľ čo EÚ odstraňuje vízovú bariéru pre balkánske krajiny (najnovšie pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu), v Bielorusku môžu ľudia zaplakať. Dospelý zaplatí za vízum 60 eur. Priemerná mesačná mzda Bielorusov nedosahuje ani 330 eur. EÚ sa vyhovára, že sadzobník zníži, keď s Bieloruskom podpíše readmisnú dohodu (navrátenie ilegálov do vlasti). Rusi a Ukrajinci vďaka nej platia len 35 eur.
Slovensko dostalo od Bielorusov vlani viac než štyritisíc žiadostí o víza a neudelilo ich presne len 1,1 percentu občanov. Je pravdepodobné, že podobné údaje majú ďalšie ambasády štátov EÚ v Minsku. Ministrom zahraničných vecí členských štátov EÚ treba ešte raz zopakovať, že ak naozaj chcú, aby Bielorusi boli bližšie k únii a lepšie ju spoznali, malo by sa im čo najviac uľahčiť cestovanie. Nech sa im otvoria dvere tam, kam nepatrí Lukašenko so svojou družinou.