Suverénne víťazstvo populistov v Maďarsku neveštilo od začiatku nič dobré. Súperenie Fideszu s Jobbikom v súťaži o najväčšieho Maďara primalo vládnu „štátostranu“ k tomu, že odhodila všetky zábrany.
Stmeľovať národ na princípe krvi a pôdy je síce účinný prostriedok na mobilizáciu más, no starý kontinent s tým má svoje skúsenosti. Predstava, že by teraz Nemci začali len tak mírniksdírniks udeľovať svoje občianstvo Alsasanom alebo obyvateľom východných kantónov Belgicka, sa z pohľadu Bruselu javí rovnako absurdná ako reči o 15-miliónovom maďarskom národe, ktorý treba zjednotiť.
V tomto konflikte už ani zďaleka nejde iba o Slovensko, ale o oveľa viac.
Znepokojení totiž začínajú byť aj veľkí európski hráči ako Nemecko, Francúzsko i Poľsko, ktorí z vlastnej skúsenosti veľmi dobre vedia, kam takáto politika môže viesť.
Pandorinu skrinku, ktorú pred časom otvorilo Rusko, keď udelilo občianstvo obyvateľom južného Osetska a Abcházska, by preto radi čo najskôr zatvorili, pričom ich ešte stále máta zlý duch Kosova. Ak z nej totiž niekto v únii začne vyťahovať ďalšie a ďalšie veci, hrozí, že Rusko získa argument pre svoju expanzívnu politiku a na rovnakom princípe začne udeľovať občianstvo Rusom žijúcim v Pobaltí. (Mnohí z nich aj vďaka nie veľmi prezieravej politike Estónska a Lotyšska žijú stále v akomsi právnom vákuu bez štátneho občianstva.)
Samostatnou kapitolou je ochrana schengenského priestoru. Načo boli všetky tie bezpečnostné opatrenia, keď by si EÚ vlastne zadnými vrátkami pustila 2 milióny ľudí, ktorí môžu predstavovať bezpečnostné riziko?
Únia si nemôže dovoliť takýto exces. Aj preto sa José Barroso ozval.
Okrem toho v situácii, keď Európa musí v prvom rade ratovať jeden z pilierov svojho európskeho domu – spoločnú menu – je hasenie ďalších problémov to posledné, čo si môže želať.
Výzva predsedu Európskej komisie Josého Barrosa mohla prísť aj skôr. Podstatné je však to, že nezostal alibisticky mlčať. Zaucho Orbánovi hneď pri prvej návšteve Bruselu je jasným signálom, aby sa Maďarsko čo najrýchlejšie prebralo z nacionalistického ošiaľu a začalo robiť štandardnú európsku politiku, keďže na budúci rok prevezme predsednícku štafetu v EÚ.