Tým, čo zostali doma, zatiaľ televízie servírovali obrazy ľudí chúliacich sa pod erárnymi dekami. Ako v utečeneckých táboroch v krajinách s exotickými menami.
A naozaj: podľa niektorých komentárov európskych politikov by sa zdalo, že na Vianoce 2010 nastala v Európe akási humanitárna katastrofa. Európska komisia hovorí o „neakceptovateľnej“ situácii. Sankciami a pokutami pre letiská, ktoré sa nedostatočne pripravili na zimu, sa vyhrážajú aj niektorí národní politici v krajinách, ktorých sa to týka (napríklad vláda Davida Camerona v Británii).
Nuž áno, ak ide o zlé odhŕňanie snehu z letiskových dráh alebo o malé zásoby rozmrazovacích zmesí, ktoré zapríčinili uzávery najväčších letísk, čosi na tom bude. Keby vám šofér autobusu ráno povedal, že vás neodvezie do práce, pretože nestihol dofúkať gumy, asi by ste tiež len tak nemávli rukou a nepovedali si: to je osud… Lenže netreba zabúdať na to, že tu je v hre faktor, ktorý nepodlieha pracovnej morálke ani politike: počasie. Tomu je srdečne jedno, že my si delíme deň na minúty a sekundy. Nezáleží mu na tom, ako veľmi sa preceňujeme, keď považujeme cestovanie nie za vymoženosť, ale za prirodzenosť. Ukradnutí sú mu aj politici, ktorí nevynechajú jedinú príležitosť na to, aby ukázali, ako im na nás vraj záleží.
A možno je to tak dobre. Aspoň niečo nám pripomína, že ešte nie sme roboti.