Pre úplnosť dodajme, že aj Trnka si na závažné veci spomenul až po tom, ako sa jeho ďalšia kandidatúra ukázala bezpredmetnou. Isto tiež len náhodou. Ako inak.
Naša spoločnosť stojí na zhnitých základoch. O mnohých bohatých rodoch sveta sa vie, že prapôvod ich moci a peňazí nie je čosi, čím by sa mali chváliť. Majú len jedno šťastie: či už bol pradedo gangster, zlodej alebo podvodník, bolo to dávno… Paralela s naším systémom je zrejmá: práve naša generácia je priamym svedkom toho, ako vznikajú nové rody, klany, veľkofirmy. A politické strany.
Nie, po roku 1989 u nás politici nemuseli prepadávať vlaky, a vzhľadom na prírodné podmienky sa ani nemohli kutrať v zlatonosných žilách či náleziskách ropy. No zato u nás prebiehala malá privatizácia, veľká privatizácia, reštitúcie, lákali sa zahraniční investori, vznikal systém inštitúcií napojených na zahraničné zdroje.
Aj v relatívne nebohatých krajinách, akou je Slovensko, sa dá zbohatnúť. Chce to len zahodiť škrupule a využiť príležitosť, keď sa nikto nedíva. Na Slovensku sa, čo sa politických strán týka, nikto nedíval dvadsať rokov. A keď sa náhodou aj díval, potom často s jedným okom prižmúreným a s rukou natiahnutou po úplatok za „nevidenie“.
Čo by sa stalo so stranami, keby sa dokázalo, že ich zakladatelia a najvyšší hodnostári osobne zháňali čierne fondy, osobne „riadili“ zmanipulované zákazky a osobne dozerali na to, aby sa všetky prúdy nelegálnych ziskov zlievali v straníckej pokladnici? Je veľmi málo pravdepodobné, že by také strany postihli len „bežné“ aféry, pri ktorých padne zopár hláv a ide sa ďalej.
O ktorých stranách je reč? Súdny čitateľ sa dovtípi aj sám. Nikto, kto bol už u nás aspoň chvíľu pri moci, nie je celkom čistý. Všetky strany vlečú záťaž rôznych podozrení. Kto z nich môže mať úprimný záujem, aby sa naše vyšetrovacie a justičné orgány skutočne riadili heslom „padni, komu padni“? Na čo sa tu hráme? Na spravodlivosť? No, keby mala nastať taká spravodlivosť, o akej plamenne rečnia naši politici, potom by tretina z nich sedela vo väzení, tretina by bola na úteku a zvyšok by sa hlásil na úradoch práce.
Nech sa na čelo prokuratúry vo februári dostane, kto chce, musí mu byť jasné, že funkciu dostal z vôle politikov, ktorí o ňu dnes navzájom bojujú zubami – nechtami. Áno, verejná voľba bude transparentná. No len v takom zmysle, že transparentne (názorne a prehľadne) dá najavo, kto je tu pánom. Politici a strany, ktorých základy sú zhnité ako nikdy neošetrené zuby. A nemýľme sa – v tomto je hra na koalíciu a opozíciu len zábavkou pre dôverčivých.