Medzinárodný súdny dvor (ICJ) na konci januára vo svojom predbežnom vyhlásení uviedol, že existuje možnosť, že Izrael sa v Gaze dopúšťa genocídy. ICJ vydal nariadenie, aby Izrael možným genocídnym praktikám zabránil a aby zaistil prísun humanitárnej pomoci. Izrael, posilnený systematickým americkým vetovaním rezolúcií BR OSN požadujúcich okamžité prímerie (či americkým „vykostením“ marcovej rezolúcie BR OSN volajúcej po bezpodmienečnom prepustení izraelských rukojemníkov) a neustálym transferom zbraní, požiadavky ICJ okázalo ignoroval.
O dva mesiace neskôr ICJ vydal dodatočné predbežné opatrenia, podľa ktorých má Tel Aviv Palestínčanom v Gaze bezodkladne poskytnúť humanitárnu pomoc a na tento účel otvoriť viac hraničných priechodov. Izrael má tiež svojej armáde (IDF) zabrániť, aby „robila činy, ktoré predstavujú porušenie práv obyvateľov Gazy ako chránenej skupiny podľa Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy“.
Treba zdôrazniť, že Juhoafrická republika vo svojej žalobe proti Izraelu zaslanej v decembri ICJ zdokumentovala rad genocídnych výrokov na adresu Palestínčanov v Gaze z úst vrcholných izraelských predstaviteľov, predovšetkým premiéra Netanjahua, prezidenta Herzoga a ministra obrany Galanta.
Nasadenie umelej inteligencie v Gaze
Expozé izraelských webov +972 Magazine a Local Call citované západnými médiami rozmetáva tvrdenia o ľudských štítoch držaných Hamasom, ktoré pred niekoľkými rokmi vyvrátila Amnesty International. IDF na základe výpovedí šiestich izraelských spravodajcov používa pri útokoch v Gaze umelú inteligenciu. Dozvedáme sa, že izraelská armáda pomocou špeciálnych programov Gospel, Lavender a Where's Daddy? povolila usmrtenie 15 až 20 civilistov za jedného nižšie postaveného člena Hamasu, zatiaľ čo za zabitie vyššie postaveného predstaviteľa Hamasu obetovala 100 až 300 civilistov.
Zdá sa, že Izrael upustil od väčšieho úderu na Irán výmenou za zelenú od Bidenovho kabinetu pre dlhodobo plánovanú ničivú izraelskú inváziu do Rafahu.
Izraelská armáda počas ťaženia zničila kľúčovú civilnú infraštruktúru v Gaze, vrátane vládnych úradov, nemocníc, škôl, univerzít, pekární, solárnych zariadení a poľnohospodárskej pôdy. Podľa humanitárnych organizácií sa IDF v Gaze dopúšťa mimosúdnych popráv vrátane žien a detí, sexuálneho násilia a mučenia; stále sa odkrývajú nové masové hroby. Svedectvá o týchto a podobných prípadoch sa množia.
Západný breh: rast ilegálnych osád
Zatiaľ čo sú zraky svetovej verejnosti upreté na Gazu, na okupovanom Západnom brehu Jordánu prebiehajú pogromy, z domovov sú vyháňané celé komunity – často za účasti či asistencie izraelskej armády. Budujú sa nové izraelské checkpointy a cesty, rozrastajú sa ilegálne osady, ktoré ohrozujú organické prepojenie centra palestínskeho kultúrneho, ekonomického a politického života vo východnom Jeruzaleme od zvyšku Západného brehu, a nezákonné zaberanie pôdy naberá na obrátkach. Na udalosti zo 7. októbra svojimi životmi zaplatili stovky Palestínčanov, ktorí v Gaze vôbec nežijú – hoci Hamas Západný breh nekontroluje. Ďalších takmer 10-tisíc osôb bolo zatknutých, mnohé bez akéhokoľvek obvinenia.
Hoci viacerí experti údaje ministerstva zdravotníctva Pásma Gazy o počte zabitých Palestínčanov vyvracajú, decembrová štúdia vedeckého časopisu Lancet správnosť týchto dát potvrdzuje. Výskumníci zdôraznili, že registrácia obetí izraelských útokov je od 10. novembra prakticky nemožná. Je teda zrejmé, že počty usmrtených Palestínčanov sú drasticky podhodnotené, ak vezmeme do úvahy aj epidemiologické štúdie, ktoré predikujú desiatky tisíc úmrtí v dôsledku hladovania a chorôb.
Smrtiaci izraelský útok na skupinu západných humanitárnych pracovníkov z organizácie World Central Kitchen prinútil Bidenov Biely dom, aby Tel Aviv dôraznejšie pokáral a zatlačil naň, aby do Gazy vpustil viac humanitárnej pomoci. Ďalším (a zrejme zásadným) dôvodom, prečo Washington pokarhal Netanjahua, je katastrofický pokles volebných preferencií úradujúceho amerického prezidenta Joea Bidena v súvislosti s jeho podporou izraelskej operácie v Gaze.
Eskalácia konfliktu medzi Iránom a Izraelom?
Dlhodobá „tieňová vojna“ nízkej intenzity medzi Izraelom a Iránom vstúpila do horúcej fázy po tom, čo Tel Aviv zaútočil na iránsku diplomatickú misiu v Damašku, kde vedľa lídrov iránskych revolučných gárd zahynuli aj dvaja civilisti. Netanjahu, ktorý túži po napadnutí Iránu už viac ako 20 rokov, týmto bezprecedentným krokom dočasne odklonil pozornosť od svojich masakrov v Gaze a zároveň otupil vlažnú kritiku Bieleho domu, ktorý mu spolu s ďalšími štátmi prišiel na pomoc, keď Irán proti Izraelu vykonal spektakulárnu, hoci symbolickú odvetu. Následný izraelský protiúder na iránskom území bol tiež symbolického rázu, zrejme na nátlak Washingtonu. Zdá sa, že Izrael upustil od väčšieho úderu na Irán výmenou za zelenú od Bidenovho kabinetu pre dlhodobo plánovanú ničivú izraelskú inváziu do Rafahu.
Už teraz je úplne zjavné, že sa Netanjahuov režim napriek verbálnym výhradám a deklarovanej frustrácii Bieleho domu aj naďalej teší štedrej vojenskej a diplomatickej podpore USA a nemieni poľaviť vo svojom zúrivom úsilí urobiť z Pásma Gazy neobývateľnú pustatinu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.