Korčok
Ivan Korčok vstúpil do kampane s mdlým a nič nehovoriacim sloganom: Spolupráca. Skúsenosti. Služba vlasti. S kým chce spolupracovať? S KDH v nehasnúcom úsilí o obmedzovanie slobodného rozhodovania ženy či vo svätej vojne proti všetkým iným predstavám o sexualite, ako je tá doktrinálne katolícka, alebo s Dankom na zostavovaní povinného „slovenského“ jedálneho lístka, alebo nebodaj s Ficom na sebaobrannej reforme trestných kódexov?
Ivan Korčok vstúpil do kampane s mdlým a nič nehovoriacim sloganom: Spolupráca. Skúsenosti. Služba vlasti. Lenže aké „skúsenosti“ chce ponúknuť: okrem diplomatických postov nebol nikdy súčasťou nášho politického boja.
Lenže aké „skúsenosti“ chce ponúknuť: okrem diplomatických postov nebol nikdy súčasťou nášho politického boja, ale dnes všetci po Kollárových a Matovičových avantúrach vedia, že nepolitická politika je cestou do pekla – a napokon na krachu tejto koncepcie vstal z popola práve Robert Fico. Čo je to „služba vlasti“? Pre jedných poklonkovanie Putinovi, pre iných „slovanská vzájomnosť“, pre tretích imitácia Západu… Iste, Korčok má v rukáve doslovne tromf: jeho jediným reálnym protivníkom je Peter Pellegrini, a ten je poraziteľný jedine a iba tým, že sa stane výlučným kandidátom Roberta Fica. A Korčok urobí všetko preto, aby presvedčil verejnosť, že s Pellegrinim by vstúpil do Prezidentského paláca sám Fico. Bude až nechutne, ale účinne živiť obraz „podržtašky“ – a obraz seba ako skutočnej a jedinej protiváhy putinovsko-orbánovského Fica.
Pellegrini
Pellegrini dlhodobo vedie prieskumy. Lenže je vlastne v pasci: pevne sa drží svojej idey porozumenia, pokoja a zjednocovania. Intuitívne je to správny koncept, lebo kto by popieral, že chce v spoločnosti pokoj a mier. Lenže v skutočnosti každý tábor chce ten „svoj“ mier a pokoj a málokto je pripravený na kompromisy. Za posledných 30 rokov sme si tak málo nabili nos, že na reálne kompromisy nie sme pripravení. A ak niekto, tak práve tá okrajová skupina, ktorá vlastne nemá vyhranený názor a ani si ho vyhraniť nechce. Tadiaľto cesta pre Pellegriniho do Prezidentského paláca nevedie. Naopak, stavať môže iba na tom, že práve on je jedinou alternatívou Korčoka. Ale ako popíše Korčoka a ako sa voči nemu vyhraní? Ak začne z neho robiť amerického agenta, konšpirovať o tom, kto je „v pozadí“ mítingov na jeho podporu, priblíži sa natoľko ficovskej konšpirácii, že aj časť jeho voličov prijme Korčokov argument o „podržtaške“.
Iní kuchári
A do toho vstúpil až radikálnym útokom proti Pellegrinimu náš semaforový hrdina a novoslovenský kuchár: Andrej Danko útočí osobne aj politicky. Najprv sa pokúsil Pellegriniho znemožniť narážkami na jeho osobný život, celkom vedome a podlo hrajúc na spiatočnícke národno-katolícke myslenie a hodnoty časti národniarov grupujúcich sa v rozmedzí od Republiky, Harabina a kotlebovcov… Dnes už na neho útočí aj politicky, ako na predsedu NR SR – a to až do takej krajnosti, že Pellegrini „ako prezident určite zradí…“. Samozrejme, Danko má na mysli „zradu“ jeho predstavy národa, teda tej najprimitívnejšej konzervatívnej podoby podľa strihu neoľudákov a klérofašistov. Je a bolo to jasné už od začiatku a Danko to prezradil úplne jasne, keď sa v TA3 rozhorčil: „Som nasratý, som nasratý. Ja som nešiel do vlády preto, aby Pellegrini bol aktivista a stal sa prezidentom“. (Aj keď ešte pred pár týždňami núkal Pellegrinimu podporu v prezidentskej súťaži výmenou za predsedu NR a za ministerstvo hospodárstva. Len mimochodom, v pokomunistických politických dejinách Slovenska boli konzervatívni „národniari“ vždy predovšetkým konskými handliarmi…).
Druhé kolo
Peter Pellegrini však potrebuje pre druhé kolo ako soľ voličov národno-konzervatívnej orientácie. A zároveň nestratiť tých, čo ho podporujú, ale nie sú voličmi dnešnej vládnej koalície. A to je dilema. Začína ju riešiť poukazovaním na to, že on je a vždy bude sociálny demokrat. „Vždy zostanem sociálny demokrat“, vyhlásil Pellegrini. Lenže to mal povedať v deň podpisu memoranda o koaličnej vláde, kde ideovo dominoval Danko tvrdením, že sa podarila sociálna, národná a kresťanská koalícia. Lenže to nie je sociálnodemokratická, ale neoľudácka hodnotová orientácia.
A rovnako si stredového voliča Pellegrini neudrží ani poukazovaním na to, že protestné zhromaždenia proti „mafiánskemu balíčku“ platí niekto „v pozadí“. Naopak, stredového voliča, ktorý nepodporuje Korčoka, by si získal práve tým, že by zastavil valcovanie špeciálnej prokuratúry a prišiel by s návrhmi racionálneho riešenia problémov, ktoré vyústili do vojny v polícii a spravodajských službách…
Ivan Korčok nie je na tom lepšie, ba dalo by sa povedať, že horšie. Pokiaľ Pellegrini môže ešte v druhom kole zabojovať o národno-konzervatívneho voliča, Ivan Korčok už nemá v druhom kole kde loviť. Ak aj nejaké percento bude mať Matovič, jeho volič patrí skôr do konzervatívno-katolíckeho tábora, a tak jeho hlas je viac ako neistý. Ostatní kandidáti sú úplne okrajoví. Fakt som zvedavý, koľkí ešte dajú hlas Matovičovi, ktorý sa nechce stať prezidentom, len poslom Pravdy – pravdy, ktorú sme si vyskúšali na vlastnej koži. Slovensko nebolo nikdy v takom civilizačnom úpadku ako počas Matovičovho vládneho vyčíňania – našťastie krátkeho.
Teda som zvedavý, či sa tento barokový dvorný tanec prehupne v druhom kole aspoň do rytmu tanga či samby: ale kto vyhrá, bude fakt otvorené do poslednej chvíle.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.