Ide o možné rozdelenie RTVS na dve pôvodné spoločnosti, a tiež o zvýšenie podielu externej reklamy, a prípadne o návrat tzv. zmlúv so štátom. Tie pomáhali dofinancovať programy, ktoré sa zdali potrebné z pohľadu verejnej moci. Väčšinou išlo o užitočné vzdelávacie a kultúrne programy, ale po zmene financovania RTVS by nemalo veľký zmysel poskytovať súčasne aj takýto špecifický systém dofinancovania.
Reálne či vymyslené dôvody na zmenu
V prvom rade, neurčitosť, vecná neodôvodnenosť, ako aj celkový kontext a rýchlosť týchto a ostatných zmien naznačujú, že ich detaily a možné dosahy nie sú veľmi premyslené. Je zrejmé, že prioritou je zmena samotná. To v konečnom dôsledku naznačuje, že v prípade oficiálnych dôvodov na zmenu ide o zámienky. Dokazuje to aj smutno-smiešne tvrdenie predsedu SNS Andreja Danka, že mu ležia na srdci dôstojné podmienky redaktorov, čo ilustroval na (bližšie nezdokumentovanom) stave toaliet v RTVS. Aj keby stav toaliet bol taký, ako spomínal Danko, je zjavné, že zníženie rozpočtu alebo rozdelenie organizácie len ťažko môžeme vidieť ako ideálne riešenie zlepšenia stavu sociálnych zariadení, respektíve sociálneho statusu pracovníkov RTVS. Je to absurdná argumentácia.
RTVS posledné roky dosahovala slušné výsledky a patrila medzi najdôveryhodnejšie mediálne organizácie. RTVS bola podľa Digital News Report 2023 druhá s 54 % úrovňou dôvery po prvej TA3 s 56 % úrovňou dôvery spomedzi všetkých 15 vybraných médií. Zaujímavé boli aj nízke úrovne nedôvery v značku RTVS, kde RTVS bola spomedzi televízií druhá s najnižšou úrovňou nedôvery (25 %) po prvej TA3 s 23 % nedôvery. Nedá sa spochybniť, že RTVS si viedla v uplynulom období aj podľa názoru divákov veľmi dobre.
Politická pragmatická účelovosť v tomto prípade neznamená všeobecný prospech, ale konkrétny prospech určitých politikov a s nimi prepojených politických strán a možno aj divákov a poslucháčov.
Ak tu ide v prípade zmien o zámienky, aké sú skutočné dôvody na zmenu? A bude to zmena k lepšiemu? Ako už bolo uvedené, všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že reálne dôvody odôvodňujúce potrebu rýchlej zmeny sa odlišujú od oficiálne prezentovaných dôvodov. Inými slovami, zmeny sú politicky aj pragmaticky účelové. Politická pragmatická účelovosť v tomto prípade neznamená všeobecný prospech, alebo prospech čo najväčšieho počtu, ale konkrétny prospech určitých politikov a s nimi prepojených politických strán a možno aj divákov a poslucháčov. V číselnom vyjadrení ide o 25 % občanov. Toto číslo zahŕňa aj divákov a poslucháčov, ktorí budú možno vždy nespokojní s obsahom RTVS, a možno aj iných médií.
Čím sa RTVS previnila?
Vidíme, že pomsta a strach sú silnou motiváciou viacerých predstaviteľov novej vlády. Ak si spomenieme, že pred rokom, na výročie 17. novembra, RTVS odvysielala na poludnie hodinový prejav Roberta Fica na straníckom sneme, za čo boli následne vyvodené personálne dôsledky, jeden dôvod na pomstu sa ponúka. Je paradoxom, že vtedy odvolaná Mária Hlucháňová je práve teraz poverená riadením Sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS od nového roku.
Ďalším paradoxom je, že známy novinár Marek Vagovič sa približne v tom istom čase, pred rokom, nedohodol s RTVS na ďalšej spolupráci. Autora niekoľkých kníh kritických k politike Roberta Fica by pritom ťažko niekto nazval vtedy alebo dnes „provládnym“ novinárom.
Paradoxom je aj to, že ešte za riaditeľa Rezníka bol RTVS kritizovaný, že o Dankovom telefonáte s vtedy obžalovanou, dnes odsúdenou Alenou Zsuzsovou, informoval nedostatočne. RTVS odmietla aj kritiku, že pozitívne a účelovo informovala o oficiálnych návštevách Danka ako predsedu parlamentu v zahraničí.
To bolo asi dávno, lebo ako upozornil denník Štandard, Tomáš Taraba v auguste 2023 napísal na facebooku, že SNS po voľbách plánuje „urobiť poriadok“ s RTVS. Zároveň SNS chcela odvolať „oľanáckych nohsledov“, ktorí boli údajne zvolení do inštitúcie. Dôvodom bolo údajné zneužívanie televízie na splácanie politických dlhov voči osobám, ktoré ich tam dostali. Taraba mal na mysli to, že „dvojpercentný Heger, ktorý nemá žiadnu šancu dostať sa do parlamentu, mal včera privilégium vystupovať v hlavnej diskusnej relácii RTVS s lídrom prieskumov Robertom Ficom (Smer-SD). Tak to vyzerá, keď vedenie RTVS zneužíva televíziu….“
Zhruba v tom istom čase samotný Taraba odmietol pozvanie do diskusie RTVS s odôvodnením, že ide údajne o pokus RTVS rozoštvať opozíciu. Pre denník Plus Jeden deň vyhlásil: „Absolútne sa mi potvrdilo, že to bolo narafičené, aby som tam došiel, aby ma kompromitovali s tými bannermi, ktoré tam mali pripravené. RTVS tri a pol roka dokazuje, že nie je verejnoprávne médium, pretože tri a pol roka ma nepozývala …“ Zámer dramaturga relácie bol, aby spolu diskutovali politici z rovnakého spektra.
Je zrejmé, že pomsta alebo náprava subjektívneho neoprávneného pocitu minulej krivdy vedú koalíciu k nepremysleným zmenám v RTVS. Obavy, ktoré boli spájané so zrušením platieb za sledovanie RTVS, sa napĺňajú. Hoci samotná zmena financovania nemusela viesť k negatívnym výsledkom, chýbali dlhodobé, ideálne ústavou alebo nezávislou nadáciou zaručené záruky financovania verejno-právneho média. Preto pomsta, spolu s pocitom domnelej krivdy, umožňujú koalícii uskutočniť zmeny v RTVS. Motiváciou nie sú oficiálne prezentované obavy o biedne hygienické a finančné podmienky zamestnancov. Dôvodom nie je ani zlyhávanie RTVS ako média verejnej služby.
Pomsta alebo náprava údajnej krivdy je bez prítomnosti nestranného rozhodcu (sudcu) svojej podstate znakom bezprávia. Vidíme, že pomstychtiví a sebastrední politici pod vymyslenými zámienkami bez hlbšej racionálnej analýzy a predstavy o pozitívnych cieľoch nielen iba pre seba, ale najmä pre verejnosť, plánujú zničiť, alebo aspoň poškodiť celkom dobre fungujúcu inštitúciu verejnej služby. Akoby nebolo dosť práce v iných oblastiach.