Referovať objektívne o konflikte, v ktorom sme zvolili stranu, je problém. Problém je aj pripustiť, že strana, ktorú sme zvolili, prehráva. Preto sa väčšina komentárov nevenovala reálnej situácii, ale riešilo sa, čo by sa malo urobiť pre ukrajinské víťazstvo. Podobne komentátori neuvažovali, čo je reálne možné vybojovať alebo dojednať, ale vysvetľovali, kto je v práve a čo je správne. Ak sa tón komentárov začína meniť, je to preto, lebo rozpor medzi mediálnou prezentáciou a drsnou skutočnosťou, respektíve nepríjemnou pravdou už nemožno bagatelizovať.
Zmena vetra sa vždy pozná na plášťoch politikov. Ak dnes v Česku volebný líder sociálnych demokratov do Európskeho parlamentu označil bez obalu za nezodpovedné pokrytectvo prísľub členstva Ukrajiny v EÚ a upozorňuje, že „ak by Ukrajina vstúpila do EÚ, Francúzsko by z EÚ vystúpilo“, má to nepochybne súvislosť s tým, že republikáni v USA nemajú chuť deliť sa s demokratmi o americké ukrajinské fiasko. Na všeobecne šírený naratív, že na Ukrajine sa bojuje za Prahu, respektíve za Bratislavu, pripomína spomenutý bývalý český minister zahraničia Lubomír Zaorálek, že za Prahu, respektíve za Bratislavu sa bojovalo aj v Kábule…
Kam vietor, tam plášť je fenomén, ktorý popisuje chovanie politikov a politicky angažovaných novinárov po zásadnej zmene situácie, v tomto prípade po zmene medzinárodnej. Kým ale taká zmena nastane, platí zásada, že je nešikovné močiť proti vetru. Dnes je už prípustné konštatovať, že Ukrajincom chýba munícia, že prezident Zelenskyj je na Ukrajine nepopulárny, smie sa napísať, že sankcie Západu Rusko neochromili a dokonca sa obrátili proti Európe, alebo že Západu sa nepodarilo Rusko vo svete izolovať.
Nedozrel však ešte čas analyzovať trendy a predstaviť si dôsledky ukrajinského „nevíťazstva“. Američanom, a s nimi i kolektívnemu Západu, notoricky chýba schopnosť vžiť sa do mentality súpera. Americká diplomacia vychádza zo zásady, že keď nestačí palica, treba vziať väčšiu palicu. Kolektívny Západ rieši, čo s Ruskom, ako ho poraziť, oslabiť, izolovať, pričom naivne predpokladá, že Rusko kapituluje, lebo Západ potrebuje.
Realita je iná. Rusko je predvídateľné: nepripustí NATO na svojej hranici, takže Ukrajina bude neutrálna alebo nebude. Rusko nie je vo vojne s Ukrajincami, ale so západnými elitami, ktorým nemôže veriť, a teda ani čokoľvek s nimi dohodnúť. A nemôže si dovoliť prehrať.
Európe je jedno, čo si Rus myslí. Dôležitejšie je, že Rusovi je jedno, čo si myslí Európa. Vplyvných krajín, ktoré názor európskych elít prestáva zaujímať, mimochodom, pribúda. Určite však nie som pesimista: v nemocnici sa o mňa starala i jedna skvelá ruská lekárka. A jedna starostlivá sestra z ukrajinského Charkova.