Slovensko by pravdepodobne malo problém aj bez rôznych „darčekov“, ktorými si politici zvykli kupovať voličov. Naša ekonomika narazila na svoje limity. Ekonomický model založený na lacnej pracovnej sile sa vyčerpáva, pretože už nie sme takí lacní ako v minulosti, no asi najväčším problémom je to, že produktivita práce klesá. Matovičových „dvesto eur na dieťa“ spolu s 13. dôchodkom sú luxusným balíčkom, ktorý všetko ešte zhoršuje.
Na začiatku tohto milénia, keď sme evidovali mimoriadne silný rast produktivity, tak priemerná odmena zamestnancov za ním zaostávala. Potom sa to však otočilo a produktivita práce v posledných rokoch zaostáva za rastom miezd. Konkrétne v minulom roku reálna produktivita práce na Slovensku poklesla asi o 2,5 percenta. Rast nákladov práce nad rámec produktivity môže byť hrozbou pre konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Počul však niekto návrh, čo s tým hodlajú robiť politici?
Tí v podstate nerobia nič, aby sa zlepšil stav ekonomiky, len vyberú peniaze z jedného vrecka a dávajú ich niekomu inému. Takýto systém môže fungovať len za predpokladu, že ekonomika „šliape“, čo sa o súčasnej situácii nedá povedať.
Čoraz viac sa ukazuje, že slovenskí politici zjavne nedokážu dobre manažovať krajinu. Vedia len rozdávať. Však z cudzieho krv netečie… Aj preto sa z „tatranského tigra“ pomaly, ale isto stáva „chorý muž Európy“. Namiesto skutočnej liečby ponúkajú iba homeopatiká, a preto sa stav pacienta neustále zhoršuje.
Na tom, že politici chcú rozdeľovať, nie je v princípe nič zlé. Princíp solidarity patrí k tradičnej agende sociálnodemokratických vlád. Hovorí sa, že na rozdiel od komunistov, ktorí kravu zabijú a zjedia, sociálni demokrati ju iba podoja. Lenže na to, aby krava dávala mlieko, treba sa o ňu dobre starať. Teraz to však vyzerá, že nám zdochne…
Keď už aj samotný minister financií hovorí, že „Slovensko je na gréckej ceste a na finančných trhoch si už dlhšie požičiavame za úroky Grécka a obrátiť rastúcu trajektóriu verejného dlhu bude extrémne náročné,“ znamená to, že situácia je naozaj veľmi zlá. Je o to viac zarážajúce, že namiesto toho, aby Kamenický zatiahol ručnú brzdu, v súvislosti s budúcoročným rozpočtom predkladá iba kozmetické zmeny.
Netreba však vešať hlavu. Aj iné krajiny boli na tom zle, no dokázali sa pozviechať. Zatiaľ to síce nevyzerá, že by vláda bola odhodlaná robiť zásadné opatrenia, no to sa môže veľmi rýchlo zmeniť, pretože bude k tomu donútená, keďže sme súčasťou EÚ aj eurozóny. Konsolidácia, ktorá príde o rok, však bude bolieť o to viac, keďže momentálne si ešte berieme oddychový čas.
Môže sa zdať, že vždy je z čoho brať, švédske stoly sa prehýbajú pod všakovakými dobrotami, lenže každá hostina sa raz skončí a bude treba zaplatiť účet. Čašník je už za rohom…