Juraj Haulík, arcibiskup Záhrebu a náš rodák, je pritom jednou z najdôležitejších osobností chorvátskych cirkevných, kultúrnych a spoločenských dejín. Na čele záhrebského arcibiskupského úradu stál dlhých 32 rokov. Od roku 1837 ako biskup, ako arcibiskup od roku 1852 a od roku 1856 aj ako kardinál. A to v búrlivej dobe, keď na ruinách feudalizmu vznikala občianska spoločnosť. Áno, pri rozhodovaní o osudoch Chorvátska stál aj Slovák.
Práve vďaka Jurajovi Haulíkovi, ktorý si Chorvátsko zvolil za svoj druhý domov, sa Záhreb stal sídlom úradu kardinála. Trnavský rodák uzrel svetlo sveta pred 236 rokmi – 20. apríla 1788. Po štúdiách teológie v Trnave a vo Viedni bol napokon v rodnom meste roku 1811 aj vysvätený za kňaza. Biskupskú vysviacku prijal vo Viedni a v januári 1838 prišiel do Záhrebu. Okamžite sa začal učiť chorvátsky jazyk a už v apríli na Veľkú noc predniesol kázeň v kajkavskom dialekte.
J. Haulík je zapísaný v chorvátskej histórii ako významný filantrop, ktorý prispel k zveľadeniu nielen Záhrebského biskupstva, ale aj samotného Záhrebu a Chorvátska, a to najmä na poli vzdelania a kultúry. Bol mecenášom, už od roku 1839 vyzýval kňazov, aby vo farnostiach otvárali školy, finančne všemožne podporoval učiteľov, pomáhal kultúrnym a charitatívnym inštitúciám. Vysoké sumy investoval do obnovy katedrály, pre ktorú získal veľký zvon a nový hlavný oltár, vitráže, desať sôch svätých a organ, ktorý je dnes najväčším a najhodnotnejším hudobným nástrojom Chorvátska. V roku 1849 založil Katolícky list, najstaršie a najdlhšie vychádzajúce chorvátske katolícke noviny, zanikli v roku 1945.
Juraj Haulík, arcibiskup Záhrebu a náš rodák, je jednou z najdôležitejších osobností chorvátskych cirkevných, kultúrnych a spoločenských dejín.
Sledujúc rozvoj osvety Haulík do Záhrebu pozval milosrdné sestry, ktorým začal vlastnými prostriedkami v roku 1841 stavať kláštor a Kostol svätého Vincenta v dnešnej Frankopanskej ulici dokončený v roku 1846. Milosrdné sestry tu otvorili školu a v rovnakom roku aj nemocnicu, ktorá od roku 1894 funguje dodnes ako Nemocnica milosrdných sestier.
Napokon, Haulík finančne podporil založenie Matice chorvátskej. V roku 1846 otvoril pre chorvátsku verejnosť Metropolitnú knižnicu a v roku 1858 aj prvú verejnú ľudovú požičovňu kníh. Uvedomujúc si postupný zrod modernej priemyselnej spoločnosti inicioval v roku 1855 založenie Katolíckej diecéznej spoločnosti s cieľom šírenia základov katolíckej viery v súlade s katolíckou sociálnou vedou.
Haulíka možno právom považovať za jedného zo zakladateľov moderného Chorvátska. Na jeho podnet v roku 1841 vzniklo Chorvátsko-slavónske hospodárske spoločenstvo. Veľkoryso finančne podporoval aj záhrebské Národné múzeum a v roku 1858 venoval finančné prostriedky na stavbu budovy Chorvátskeho hudobného ústavu.
Najväčším a najznámejším Haulíkovým dielom je však park Maksimir, ktorý v roku 1843 vznikol v anglickom barokovom štýle vyrúbaním pôvodného lesa. Vďaka nášmu rodákovi tu pribudlo päť jazierok, vyhliadková veža, pavilóny, Kaplnka svätého Juraja, Švajčiarsky dom a letný dom. Dnes je tento park najstarším verejným parkom v Záhrebe, súčasťou kultúrneho dedičstva v meste a biotopom rôznych rastlinných a živočíšnych druhov.
Kardinál Juraj Haulík zomrel v Záhrebe 11. mája 1869 a je pochovaný v krypte tunajšej katedrály. Pod jeho bustou sa nachádza nápis: „Juraj Haulík – muž slávny dobrou povesťou, ale ešte slávnejší vykonaným činom“. Haulík je jednou z neprehliadnuteľných postáv, ktoré spájajú Slovensko a Chorvátsko. Väzby medzi dvomi krajinami sú prepletenejšie, než ich v dnešných hektických a, žiaľ, aj povrchných časoch poznáme…
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.