Ak sa však porovnáme s milionármi, uvidíme svoju situáciu v menej priaznivom svetle. Súčasná inflácia a drahota priviedli na hranicu chudoby až štvrtinu českých rodín, ktoré sú nútené šetriť na jedle a kúrení. Komentár k tejto analýze z pera prorežimného liberála znie: „Chudoba českú spoločnosť nepremohla. Po zdražení energie a potravín však bola štvrtina tuzemských rodín nútená svoju cestu k blahobytu prinajmenšom odložiť.“
Relativita chudoby súvisí s politickými preferenciami. Volič vlády zodpovednej za znehodnotenie úspor a pokles životnej úrovne má tendenciu vládu ospravedlňovať. V obchode sa snaží nájsť čosi, čo zlacnelo, a argumentom, že „nie je tak zle“ sú preňho plné vozíky tých, ktorí sa nemusia obmedzovať. Kto vládu nevolil, má pre ňu pri pohľade na regál supermarketu sériu nepublikovateľných invektív.
Dôležitým znamením rozdelenej spoločnosti je i to, že jedna jej časť má tendenciu chudobu zľahčovať a druhá ju dramatizuje. Chudoba sa inak javí, ak rozmýšľame, čo by sa nám ešte hodilo, a inak, ak uvažujeme, čo nám stačí. Všeobecne možno povedať, že žijeme na kontinente, ktorý je za vodou, a súčasne mieri ku dnu. Európa je horším miestom pre život, než ešte nedávno bola, ale lepším, než čoskoro bude.
Chudoba nesúvisí s mierou dosiahnutého pokroku ani s efektivitou ekonomiky. Je dôsledkom systému, ktorý je založený na nerovnosti. Podobne, ako platí, že snom otroka nie je sloboda, ale túži mať svojho otroka, platí, že chudobný netúži po rovnosti, ale jeho snom je dostať sa medzi bohatých.
Mierou funkčnosti kapitalizmu tak nie je spokojnosť bohatej minority, ale ilúzia chudobnej väčšiny, že môže zbohatnúť. Udržateľnosť kapitalizmu teda nestojí na zvyšovaní životnej úrovne chudobných, ale na ochote chudobných „odložiť svoju cestu k blahobytu“.
Aj dnes platí, že sýty neverí hladnému. Je to silná alergia na chudobu, presvedčenie, že si chudobní svoju chudobu vymýšľajú, že ju zveličujú, alebo že sú si sami na vine, že nie sú bohatí. Kým je alergia na chudobu silnejšia než nespokojnosť s chudobou, necítia politici dopyt chudobu riešiť.
Je to logické: kde niet žalobcu, niet sudcu. Životná úroveň chudobných, ale aj strednej triedy, ktorá sa bude do chudoby prepadať, bude klesať nie preto, že sa proti chudobe nedá nič robiť. Bude klesať preto, že má kam. A dovtedy, kým bude kam.
Systém založený na nerovnosti potrebuje šikovný marketing. Kým majú chudobní na očiach virtuálny svet celebrít, ktorým nič nechýba a užívajú si luxus, systém funguje. Dôležité je chudobných nestresovať úvahami o skutočných príčinách chudoby. Nezneisťovať tých, ktorí odkladajú svoju cestu k blahobytu, informáciou, že ich zbohatnutie nikdy nebolo a ani nebude v kapitalizme prioritou, lebo by to ohrozilo nerovnosť.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.