MARIÁN REPA: Od pádu vlády už ubehli viac ako tri týždne a nová väčšina v parlamente je stále v nedohľadne. Heger sa síce tvári „konštruktívne“, no skôr to vyzerá, že premiér žije v nejakom paralelnom svete.
ĽUBOŠ PAVELKA: TUZEX bol stredobodom pozornosti vekslákov nielen pre nelegálny obchod s valutami a šmelinu s bonmi a s pašovaným tovarom.
ANDREJ ŠKOLKAY: Systém financovania RTVS, tak ako je nastavený, nefunguje normálne už najmenej desaťročie.
MICHAL HORSKÝ: Neistota pokračuje. O pár dní uplynie mesiac od pádu vlády Eduarda Hegera. Riešenie tejto situácie sa však za ostatný čas príliš nevykryštalizovalo. Čo ďalej?
MARIÁN REPA: Premiér Heger sa prvýkrát (veľmi nesmelo) postavil proti Matovičovi a rozhodol sa prevziať úlohu integrátora demokratických síl. K tomu prvému sa dá povedať len jedno: Neskoro! K tomu druhému: Nemožné!
IVAN HOFFMAN: Boli časy, a nie je to tak dávno, keď sloboda slova nebola významnou spoločenskou témou. Bolo to preto, lebo slová nemali váhu, nemohli nič zmeniť.
BORIS ZALA: Pri tomto okrúhlom výročí sa mi veľmi nechce venovať tomu, či nám rozdelenie prospelo. Skôr mám na mysli trochu zásadnejšie otázky. Na akých ideách, princípoch stojí slovenský štát aj spoločnosť?
IGOR DANIŠ: Česi si v demokratických podmienkach vždy dali záležať na tom, kto sedí na Pražskom hrade. Aj poslední traja vynikali rozhľadom a vzdelanosťou.
MICHAL HORSKÝ: Bojovať či utiecť? Zatiaľ čo sa civilizácia dokázala povzniesť nad túto falošnú dilemu, niektorí, žiaľ, uviazli v praveku.
RADOVAN GEIST: Tridsať rokov sa nemôžeme vyhovárať na Prahu (o čosi dlhšie ani na Budapešť či Viedeň). Za ten čas sa našou samostatnou politikou prehnala pestrá zmeska.
JIŘÍ PEHE: Rozdelenie Československa možno vnímať z mnohých uhlov. Keď však rôzne pohľady sčítame, možno tvrdiť, že tak v procese vedúcom k rozdeleniu spoločného štátu, ako aj v konečnom výsledku prevažujú pozitíva.
MARIÁN REPA: Igor Matovič, ktorý sa po vražde na Zámockej ulici zmohol iba na zvolanie „ja som hetero“, teraz ešte viac pritvrdil. Je to však nechutný kalkul, ktorý má za cieľ u ľudí vyvolať strach.
IGOR DANIŠ: Po niekoľkých rokoch sme zistili, že oveľa chudobnejšie krajiny rozkvitajú, my stále viac zaostávame.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Slovenská spoločnosť bola za posledných 30 rokov zbavená úcty k práci a k vzdelaniu každého druhu vrátane manuálneho.
PAVEL ŠARADÍN: Obe spoločnosti cítia, že sú v mnohých aspektoch ekonomicky „kolonizované“ Západom. Mnohí podvedome „kolonizáciu“ vnímajú, potom sú ústretovejší k Rusku.
IGOR DANIŠ: Nerobme si ilúzie, že Rusko bez Putina zásadne zmení postoj. Je to imperiálny štát, ktorý hlboko pohŕda malými národmi a štátmi.
MARIÁN REPA: Keď sa pred 30 rokmi Československo rozdelilo a my sme začali budovať nový štát, prevládala značná skepsa, či to zvládneme. Nuž zvládli sme to. Druhá vec ako ...
ĽUBOŠ PAVELKA: Najväčší problém populistických opatrení je stretnutie s realitou, keď štátu chýbajú peniaze tých druhých.
PETER WEISS: Slovensko vstúpilo do 30. roku svojej samostatnej štátnosti. Je to aj príležitosť zbaviť sa mýtov o jej vzniku.
MARIÁN REPA: Čaputová povedala: „Slováci ešte nikdy vo svojej histórii nedostali šancu prežiť tri desaťročia v demokracii, slobode a zároveň vo vlastnom štáte.“ Žiaľ, nedozvedeli sme sa , ako sme sa tejto šance chopili.