Šesť skupín sa medzi sebou líši v rade otázok: od názorov na geopolitické členstvá Slovenska cez spokojnosť s fungovaním demokracie po prežívanie ekonomického bezpečia vlastnej domácnosti či vekovú a vzdelanostnú skladbu. Proti sebe sa ostro vyhraňujú rozhodní priaznivci a rezolútni odporcovia. Spája ich približne rovnaké zastúpenie v spoločnosti (necelá jedna pätina), intenzívne sledovanie politického diania, vnímanie spoločnosti ako rozdelenej a vysoká nespokojnosť s fungovaním demokracie.
Tým sa podobnosť končí. V názoroch na ostatné otázky sa rozhodní priaznivci a rezolútni odporcovia značne odlišujú. Líšia sa aj vekovou a vzdelanostnou skladbou a tiež ekonomickým bezpečím vlastnej domácnosti.
Obe skupiny sa aj značne líšia podielom odpovedajúcich, pre ktorých nie je dôležité, aby ich rodina a priatelia mali rovnaké názory na politiku ako oni. Pre dve tretiny rozhodných priaznivcov vôbec nie je dôležitá názorová zhoda v politických otázkach medzi priateľmi a v rodine. V skupine rezolútnych odporcov konšpirácií prejavila takúto zhovievavosť len o čosi viac ako tretina.
Vyššia miera názorovej tolerancie medzi rozhodnými priaznivcami nemusí byť záhadou. Podľa zistení je medzi nimi výrazne viac starších a ľudí s ekonomickými ťažkosťami mladších než medzi rozhodnými odporcami. Z početných výskumov vieme, že udržiavanie dobrých rodinných, susedských a priateľských vzťahov a na nich založená recipročná pomoc bola vždy osvedčená cesta zvládania nedostatku a zdroj osobného uznania.
Rozbroje o témach, ktoré sú za horizontom osobnej skúsenosti, by mohli mať zdrvujúce dôsledky na každodenný život. Vyšší vek tiež zaváži. S rastúcim vekom rednú rady priateľov a blízkych. Vedomie, že sa kráti čas, ktorý tu spolu pobudneme, vedie skôr k prižmurovaniu očí a vyhýbaniu sa sporom.
V priemere mladšie zoskupenie rezolútnych odporcov konšpirácií si aj vďaka ekonomicky bezpečnejšiemu (a teda od širšej rodiny a priateľov nezávislejšiemu) postaveniu môže dožičiť názorovú nekompromisnosť a vzťahovú vyberavosť. Či sa to s vekom bude meniť, ťažko odhadnúť. Nástojčivé udržiavanie definície toho, čo je pravdou v oblastiach, ktoré sú mimo priamej skúsenosti a overiteľnosti, môžu podporovať aj inštitúcie a politické záujmy.
Očakávanie, že spoločenské vedy budú verejnosti prinášať jasné odpovede na nejasné otázky, je lichotivé, no podľa filozofa Václava Bělohradského môže viesť k vytváraniu pojmov, ktoré sa stávajú klietkami myslenia. Spojené sú totiž s presvedčením, že určité názory sú definitívne správne a iné potenciálne ohrozujú demokraciu. Napriek dobrým úmyslom také pojmy môžu podporovať morálnu paniku a ďalšie rozdeľovanie spoločnosti.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.