Viktor Orbán pred rokom vyhlásil, že Maďari voľbami uskutočnili revolúciu. Nová ústava dosvedčuje, že „kabínkové povstanie“ úspešne pokračuje a svet by mal Orbánovo úsilie konečne vziať na vedomie. Ústavný proces u našich južných susedov vyústil do reálneho scenára novodobej drámy. Kulisy sú postavené, vykresľujú kontúry budúcnosti maďarstva v Karpatskej kotline. Herci a režisér sú pripravení.
Namiesto „My, ľud…“ čítame: „My, členovia maďarského národa…“ Základný zákon tak oslovuje nielen obyvateľov Maďarska, ale každého, kto sa cíti Maďarom a je štátnym občanom, nech by žil kdekoľvek.
Už v tzv. krajanskom zákone z roku 2001 sa objavil výraz „zjednotený maďarský národ“, ktorý po kritike európskych inštitúcií museli zo zákona vynechať. Táto formulácia sa po rokoch vracia a našla miesto priamo v ústave.
Maďari rozšírili svoje politické spoločenstvo z obyvateľov krajiny na celosvetové maďarské etnikum vrátane vyše milióna Maďarov žijúcich v susedných štátoch. Je koniec nostalgie, cesta do minulosti, až k predtrianonským hraniciam Uhorska, je voľná.
„Svätá koruna, ktorá stelesňuje ústavnú štátnu kontinuitu Maďarska,“ čítame ďalej a veta nevdojak vyvoláva rozpaky. Veď od roku 1946 Svätá koruna už nie je súčasťou verejného práva Maďarska, lebo z kráľovstva sa stala republika. Symbol Svätoštefanskej koruny sa od roku 1990 síce nanovo znázorňuje v štátnom znaku, ale verejnoprávnu funkciu jej neprisúdili.
Je pozoruhodné, že nová ústava nefetišizuje meruôsme roky. Veď práve v 40. rokoch 19. storočia sa začali Maďari „ústavne“ konsolidovať (samosprávne zastupiteľstvo, parlamentarizmus, slobodné voľby, sloboda tlače, zhromažďovania a pod.). Ostáva záhadou, prečo jej tvorcovia uprednostnili „stavovskú ústavu“, teda súbor tradičných práv stavov, pred liberálnejšími legislatívnymi procesmi z rokov 1848 a 1849.
Dikcia textu sa odvoláva na „výdobytky historickej ústavy“, ktorá sa v maďarskej verejnosti jednoznačne vníma ako „stavovská ústava“ a právna veda ju klasifikuje za protiprávnu, lebo obmedzovala občanom základné práva.
Nová ústava definuje hodnotový rebríček zjednoteného národa: „Naše hodnoty spolupatričnosti sú vernosť, viera a láska.“ Súčasne zdôrazňuje, že národnými farbami sú červená, biela a zelená. Farby maďarskej trikolóry sa uzákonili zákonom XXI. v roku 1848 a symbolicky ich spojili so silou (červená), vernosťou (biela) a nádejou (zelená). Ak sa Maďari naďalej hlásia k vodcovi revolúcie Lajosovi Kossuthovi, potom hodnoty vyjadrené farbami národnej zástavy by nemali zamieňať so symbolmi spolupatričnosti. Alebo sme kód piktogramu ešte neodhalili?
Ústava hovorí aj o tom, že „revolúcia 1956 smrteľne zranila svetový komunizmus“. Nuž, v Európe ešte zomieral prinajmenšom 33 rokov a ktovie, ako o tejto vete uvažujú v Číne, v Severnej Kórei, vo Vietname či na Kube.
Metaforu o budove Národného divadla a ústavy Maďarska treba dopovedať. Opona sa zdvihla, herci začali svoju hru. Otázne bude, ako budú reagovať diváci. Budú tlieskať či pískať?