Ak však zároveň takmer polovica zamestnávateľov nevie nájsť vhodných kandidátov so zručnosťami a vedomosťami, ktoré od nich očakávajú, tak sa dá hovoriť o systémovej chybe.
Nezamestnanosť mladých u nás (zatiaľ) nedosahuje také hrozivé čísla ako na juhu Európy, no bez adekvátnych opatrení budeme možno čoskoro i my sedieť na sude s pušným prachom.
Nedá sa povedať, že by vláda v tomto smere nič neurobila. Peniaze, ktoré sa nalievajú do projektov na podporu zamestnanosti mládeže, idú do státisícov eur. Otázna je však efektivita takto vynakladaných prostriedkov.
Podobne ako v prípade liekov, kde sa na príbalových letákoch uvádza, že môžu mať vedľajšie účinky, je to i s opatreniami na podporu zamestnanosti mladých.
Ak firma s cieľom získať finančnú podporu zamestná mladého človeka, pričom o prácu príde zamestnanec z kategórie 45+, a absolvent sa po skončení projektu opäť ocitne na dlažbe, tak takéto projekty nielenže nič neriešia, ale sú len vyhadzovaním peňazí.
Tak ako v iných oblastiach, aj v prípade znižovania nezamestnanosti mladých platí, že skutočné riešenia sú oveľa komplexnejšie a presadzovať ich treba oveľa dlhodobejšie, kým začnú prinášať požadované výsledky.
Pokiaľ sa teda nepodarí zmeniť povedomie, že odborné školy nie sú pre hlúpejších, že na mnohé pozície stačí bakalársky stupeň a predovšetkým, že vzdelávanie je nutné čo najviac prepájať s praxou, tak môžeme liať milióny ďalej, no efekt bude minimálny.