Rodák z Českej Třebovej, v roku 1950 patril k prvým absolventom stavbárčiny na bratislavskej technike. V Bratislave už zostal natrvalo. Aby tu vyprojektoval vyše sto ďalších lanových striech. Aj pre exotické krajiny ako Čína, Afganistan či Južná Kórea.
Svoju pečať dal aj olympijskému štadiónu v Mníchove. Ľudia od fachu dobre poznajú jeho ľahké oceľové nosníky, zvané „poštulkáče“. Bol autorom siedmich vynálezov. Keď ho za normalizácie bonzol kolega, vraj v roku 1968 „nedovolene podnikal“, odsedel si štyri roky natvrdo vo väzení. No aj tam si žiadal priniesť rysovacie „nádobíčko“. A celý čas projektoval.
Exaktné výpočty príliš neuznával. Mal však úžasný statický cit, ktorý mu dovolil „lajsnúť si“ takmer čokoľvek. A, mimochodom, nádherne „ťahal“ moravské pesničky, aj v druhom hlase.
Inak, ten vzácny Bratislavčan sa volal Jozef Poštulka. Odišiel vo veku 86 rokov.