Organizácia Spojených národov má za sebou množstvo práce v boji proti rasizmu a v podpore rodovej rovnosti, ochrane detí a prelamovaní bariér, ktorým čelia hendikepovaní. V týchto oblastiach však máme pred sebou ešte dlhú cestu.
Zatiaľ čo sa viaceré staré predsudky vytrácajú, ďalšie pretrvávajú. Lesbičky, gejovia, bisexuáli a transrodoví ľudia (LGBT) sú všade terčom kritiky a útokov, niekedy obeťami vraždy. Dokonca i deti a mládež sa stávajú terčom výsmechu svojich rovesníkov, bitky, týrania, vylučujú ich zo škôl, vypudzujú z rodín, nútia ich do sobášov a v najhorších prípadoch sú dohnaní až k samovražde.
LGBT ľudia trpia v práci, na klinikách, nemocniciach a školách – práve na miestach, od ktorých by sa očakávalo, že tam budú chránení. Ale vyše 76 štátov dodnes považuje homosexualitu za trestný čin. V posledných rokoch však v Európe, Južnej i Severnej Amerike a v mnohých ázijských a afrických krajinách došlo k reformám a pozoruhodnému posunu v postojoch spoločnosti.
Aj v našom medzinárodnom spoločenstve sme boli svedkami série historických udalostí. Rada pre ľudské práva vlani prijala prvú rezolúciu OSN o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite. Vysoká komisárka pre ľudské práva vydala prvú správu dokumentujúcu túto otázku a Rada pre ľudské práva diskutovala počas roka o jej záveroch, čo bolo vôbec po prvý raz, keď orgán OSN o tom oficiálne debatoval. Aktivisti pomohli k tomuto kroku otvoriť dvere. Nemôžeme dovoliť, aby sa opäť zatvorili.
Je poburujúce, že veľký počet štátov naďalej kriminalizuje svojich občanov len preto, že milujú inú ľudskú bytosť toho istého pohlavia. V niektorých prípadoch sa zaviedli nové diskriminačné zákony. Inde zase platí legislatíva ešte z čias bývalých koloniálnych mocností. Zákony, v ktorých sú zakorenené predsudky z 19. storočia, podnecujú nenávisť aj v 21. storočí. Pokiaľ budú naďalej zaobchádzať s niektorými osobami ako s opovrhnutiahodnými a kriminálnikmi, väčšinová spoločnosť bude mať pocit, že má oprávnenie robiť to isté.
Tieto zákony sa musia nahradiť takými, ktoré poskytujú primeranú ochranu proti diskriminácii vrátane zohľadnenia sexuálnej orientácie a rodovej identity. Potrebujeme tiež osvetu širokej verejnosti, aby sme pomohli ľuďom prekonať nenávisť, strach a aby jeden druhého prijímal takého, aký je.
Keď sa stretávam s politickými lídrami na celom svete, vyslovujem sa v prospech rovnosti LGBT členov našej ľudskej rodiny. Mnohí sa vyhovárajú, že si osobne želajú, aby mohli urobiť viac, poukazujú však na názor verejnosti ako na prekážku pokroku v tejto problematike. Zvyknú sa tiež odvolávať na náboženstvo a kultúrne cítenie.
Plne rešpektujem právo ľudí na vieru a ich právo žiť podľa nej. Ale pre násilie alebo diskrimináciu nemôže existovať žiadne ospravedlnenie. Chápem, že je ťažké postaviť sa proti verejnej mienke. Ale len preto, že väčšina nemusí súhlasiť s jednotlivcami, neoprávňuje to celý štát, aby im odopieral ich základné práva.
Demokracia je viac ako právo väčšiny. Vyžaduje si to bránenie citlivých menšín pred nepriateľskou majoritou. Vlády majú povinnosť predsudky napádať, nie im ustupovať. Všetci tu zohrávame svoju úlohu.
Bojovník proti apartheidu arcibiskup Desmond Tutu nedávno povedal, že slapovú vlnu zmeny tvoria milióny drobných vlniek. Zaviažme sa naplniť sľub Všeobecnej deklarácie ľudských práv pre všetkých tak, ako to bolo myslené.