Britská premiérka Margaret Thatcherová v roku 1984 ako jediná vymohla pre svoj štát rabat z odvodov do európskeho rozpočtu. Jej následník John Major na rokovaniach dohodol výnimku z povinnosti prijať euro.
Briti neprevzali ani európsku smernicu o 48-hodinovom pracovnom čase, dokiaľ sa dalo. Spolu s Čechmi nepripojili svoj podpis pod fiškálnu zmluvu. Sú tiež proti prísnejšej regulácii finančných trhov a proti transakčnej dani, ktorá by „ohrozila londýnsku City“. A sú najtvrdšími advokátmi škrtov rozpočtu Európskej únie na nasledujúce obdobie až o 20 percent. Dá sa predpokladať, že najnovšia iniciatíva predsedu vlády Davida Camerona na vyhlásenie referenda o zotrvaní Veľkej Británie v EÚ je poslednou kvapkou, po ktorej ostatným členským štátom už prejde trpezlivosť.
Viackrát odkladaná reč bola možno zmierlivejšia, ako sa pôvodne očakávalo. „Chcem, aby únia bola úspešná,“ uviedol premiér, a aby ňou naozaj bola, musí podľa neho odpovedať na tri výzvy: eurozóna musí vyriešiť ekonomickú krízu, EÚ musí zvýšiť svoju konkurencieschopnosť a musí sa obnoviť dôvera ľudí v európsku integráciu. Bolo by možné s ním súhlasiť, keby Británia urobila aspoň niečo pre ukončenie krízy eurozóny a pod.
Jeho ďalšie slová však nepochybne budú hodnotiť mnohí európski politici ako pokus o vydieranie: „Chcem taký vzťah medzi Britániou a EÚ, ktorý nás v nej udrží.“
Aby sa Británia v našom spoločenstve udržala, musí sa vraj EÚ zmeniť. Z piatich princípov Cameronových predstáv ako, sú pre neho kľúčové dve: flexibilná únia, ktorá by umožnila rozličnú mieru integrácie jej členov, a možnosť, aby Londýn získal späť viaceré kompetencie od Bruselu.
Británia chce iba jedno – profitovať z európskeho trhu: „Naša účasť na jednotnom trhu a naša schopnosť pomôcť formulovať jeho pravidlá je hlavným dôvodom nášho členstva v Európskej únii.“ Cameron naznačil, že v budúcich voľbách (2015) požiada o mandát pre vládu vyrokovať novú dohodu s EÚ. A keď nové podmienky účasti dohodne, dá britskému ľudu v referende rozhodnúť, či chce z únie vystúpiť.
Ako by sa skončilo dnes? Podľa prieskumu z novembra 2012 by až 56 percent Britov súhlasilo s odchodom z EÚ. Nejde len o voličov Britskej nezávislej strany, no aj o veľkú časť vládnej Konzervatívnej strany, v ktorej euroskeptici by najradšej vystúpili z únie ihneď, a až o 44 percent priaznivcov opozičnej Labour Party.
Keď sa v roku 1975 za labouristického premiéra Harolda Wilsona o účasti v Európskom hospodárskom spoločenstve hlasovalo v referende, 66 percent voličov bolo za. Čo je príčinou tejto zmeny? „Máme charakter ostrovného národa: sme nezávislí, otvorení a zanietení chrániť našu suverenitu“ (z Cameronovej reči). Boli Briti iní za Wilsona?
Ľudový odpor proti EÚ narástol za posledné roky, keď sa Británia stala jednou z najväčších obetí finančnej a ekonomickej krízy a miera nezamestnanosti rýchlo rástla. Svoj pracovný trh otvorila novým štátom únie z roku 2004 ihneď a profitovala z imigrantov z Poľska, Slovenska, či pobaltských republík. Po vypuknutí krízy sa však prisťahovalci stali príťažou: zaberali nedostatkové pracovné miesta, mnohí sa stali poberateľmi sociálnych dávok. Terčom zodpovednosti sa stala EÚ.
Prečo sa Cameron rozhodol otvoriť otázku referenda už teraz? Ráta s tým, že presadenie štyroch pilierov na záchranu eurozóny – bankovej, fiškálnej, ekonomickej a politickej únie – bude vyžadovať zmenu Európskej zmluvy a pre Britániu je to príležitosť zmeniť podmienky svojej účasti v EÚ.
Čo teda? Nech si idú? Británia sa stala riadnym členom EHS až na tretí pokus v roku 1973. Dvakrát jej žiadosť o členstvo v roku 1961 a 1967 zablokoval francúzsky prezident Charles de Gaulle, ktorý argumentoval, že Británia nemá skutočné „európske poslanie“. Mal pravdu? Trpezlivosť stráca komisár pre rozpočet, Poliak Janusz Lewandowski, nemecká kancelárka Angela Merkelová, europoslanci, ktorí kritizujú Britov za nedostatok solidarity atď. Akokoľvek je spolužitie s Veľkou Britániou ťažké, uľahčovať to jej euroskeptikom by bolo krátkozraké. Únia bez Británie bude v globalizovanom svete ešte viac marginalizovaná. A to je i silnou zbraňou Camerona: „Je ťažké tvrdiť, že by EÚ nebola značne oslabená odchodom Británie.“
Európa by stratila popredného bojovníka proti klimatickým zmenám a proti chudobe v treťom svete. Odchod Britov by sa odrazil i na oslabení vedeckých a kultúrnych kontaktov. Keby sa Británia po vystúpení z EÚ stala členom Európskeho hospodárskeho priestoru, státisíce migrujúcich za prácou by sa asi muselo vrátiť domov a zvýšilo by to mieru nezamestnanosti v „nových štátoch“ EÚ.
Nepochybne je však aj mnoho iných dôvodov, prečo by sme si odchod Veľkej Británie z Európskej únie nemali želať.
Autorka článku je viceprezidentkou Európskej banky pre obnovu a rozvoj v Londýne (2005 až 2010)