Pomôže iba vzdelanie

10.02.2013 22:00

Štát umožňuje ľuďom byť kreatívny tým, že im vytvára právny rámec, pomáha manažovať riziká cez sociálne a zdravotné poistenie a dáva im vzdelanie. Je iróniou, že apologéti slobodného podnikania často ako model uvádzajú štáty, kde sú možno napríklad nízke dane, no vláda život občanov veľmi striktne reguluje. Príkladom je Hongkong či Singapur.

Ako sme na tom my doma? Nie je pravda, že náš verejný sektor je vo všetkom zúfalo neefektívny. Stačí si spomenúť na nedávnu českú aféru s pančovaným alkoholom. Česi poukazovali na to, že jeden z dôvodov, prečo Slováci podobný problém nemali, a to nielen na rozdiel od nich, ale napríklad aj Poliakov, je efektívnejší systém kontroly.

Na druhej strane je fakt, že od vzniku samostatnej republiky Slovensko nevyužilo svoj potenciál a dôvodom je práve to, ako funguje štát. Krajina sa hrdí na východoeurópske pomery pomerne vysokým hrubým domácim produktom (HDP) na hlavu a tým, že sa tu vyrábajú známe značky áut. Koľko z toho zisku však zostáva na Slovensku? Málo.

Také Slovinsko, ktoré má o niečo vyššiu, no zhruba porovnateľnú úroveň HDP, má zároveň takmer dvojnásobné mzdy. Na rozdiel od Slovincov Slováci iba predávajú svoju prácu. Mimochodom, to oslnenie značkami je nezmyselné. Krajčíri ultraluxusných značiek patria medzi najhoršie zarábajúcich ľudí v Taliansku, o Ázii ani nehovoriac.

V oblasti zefektívňovania štátu narážame na veľký problém. Dnešného slovenského politika, je jedno, z ktorej politickej strany, jednoducho nepresvedčíte, že treba investovať do kapacít. Ak si zaplatíte schopných odborníkov na daňové úniky, táto investícia sa štátu vráti mnohonásobne. Ale politik nemá rád hocičo, čo si vyžaduje čo len trochu dlhší časový horizont a čo len trochu komplexnejší prístup.

A tak sa ďalej potácame od jedného údajne zázračného riešenia k druhému. Zatiaľ si vláda nevie vytvoriť páky na kontrolu financií samosprávy a rozličné organizácie vo verejnom sektore hospodária doslova bizarne. Už tu sa dá veľa napraviť. Ale ak hľadáme odpoveď na otázku, čo nám pomôže výrazne zvýšiť životnú úroveň, a to dlhodobo, tak jedine vzdelanie. Prečo státisíce Slovákov pracujú za smiešne sumy doma i v zahraniči? Lebo od nežnej revolúcie im nikto neposkytol dobré vzdelanie.

V mnohých regiónoch nemôžete otvoriť sofistikovanú výrobu, pretože nenájdete pracovníkov, ktorí by postupy vedeli zvládať. To však neplatí len o výrobe či manažmente.

Noviny bojujú s tým, že im v podstate nemá kto písať odborné, ale čitateľné články. Nenájdete dosť ľudí, ktorí by to vedeli. V kultúrnej oblasti je Slovensko do značnej miery neviditeľné. Vo svete najpredávanejšou slovenskou spisovateľkou je absolventka pražskej Univerzity Karlovej žijúca vo Fínsku.

No pri vzdelaní nejde iba o to, aké dáte ľuďom zručnosti. Tí vzdelaní spolupracujú, vytvárajú tímy a komunity inovácií. A to na Slovensku nefunguje. Aj chytrí jednotlivci veľmi rýchlo „zvädnú“.

Krajina mala dlho relatívne uspokojivý model masového vzdelávania, ktoré sa zameriavalo na technické zručnosti. Tento model po vzniku Československa v roku 1918 vytvorili Česi a hodil sa aj do usporiadania po druhej svetovej vojne, kde Slovensko hralo úlohu výrobne ťažkého priemyslu. Chýbala manažérska aj sociálnopolitická elita a tak je to dodnes. Navyše, od novembra 1989 sa kazí i tento model technického vzdelávania.

Žiaľ, na obzore nevidno žiadne zmeny. Až sa o ďalších dvadsať rokov niekto opýta, prečo sú Slováci oproti Západoeurópanom takí chudobní, odpoveď bude možno znieť: pretože okolo roku 2013 ani pomerne stabilná vláda nevedela pripraviť a spustiť reformu vzdelávacieho systému.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku