Ako von z mizérie?

, 19.03.2013 22:00

V roku 1989 nehľadel každý do budúcnosti len s bezbrehým optimizmom. Ale mnohí verili typickej vete tých dní, že „do pár rokov budeme ako Rakúsko“.

Pod čím zrejme nerozumeli spoločenskú naliehavosť, ale viditeľný materiálny blahobyt.

Ako sme na tom dnes? Bez práce je 400-tisíc ľudí, takmer pätnásť percent práceschopného obyvateľstva. A to ešte nehovoríme o skrytej nezamestnanosti a masovej migrácii za prácou v zahraničí.

Ak by niekomu zlých čísel nestačilo, túto zimu zverejnil Európsky štatistický úrad prehľad miezd v členských štátoch EÚ. Tie naše sú šieste najhoršie. Slovák priemerne na hodinu zarába 3,9 eura, Čech napríklad 4,4, Slovinec 7,2, Francúz 13,7 a Nemec 15,4 eura. Sila údajov Eurostatu spočíva v tom, že mzdy publikuje ako medián a nie ako aritmetický priemer. Tým sa vylučuje skreslenie, ktoré by vyvolávali vysoké platy malého počtu ľudí. Inými slovami, európski štatistici ukazujú, koľko zarába priemerný človek.

A prečo priemerný Slovák zarába tak málo? Aj preto, že sme montážna dielňa. To zase pekne ukazuje prehľad OECD z konca minulého roka. Ak vynecháme ostrovné miniekonomiky, tak naša republika je podľa hrubého podielu exportu na hrubom domácom produkte treťou až štvrtou najotvorenejšou ekonomikou sveta. Ale ak sa pozrieme na domácu pridanú hodnotu vyvezených tovarov, podľa OECD Slovensko padá až kamsi na spodok rebríčka.

Mimochodom, aj boom z rokov 2000 až 2008 bol plytký, týkal sa najmä západu nášho štátu a niekoľkých špecifických lokalít.

Prečo taká slabá výkonnosť? Pravicové vlády sa tvárili, že zjednodušujú život podnikateľom. A zároveň napríklad decimovali daňovú správu. Ako pomáha podnikaniu, ak oproti poctivému podnikateľovi majú konkurenčnú výhodu tí, čo sa venujú beztrestným daňovým podvodom?

Dá sa niečo rýchlo robiť? Do určitej miery áno. Na prvom mieste je štrukturálna pomoc Európskej únie. Žiaľ, politici jej nerozumejú, procesy si na svoj obraz prispôsobili domáci úradníci. Vládne korupcia. Namiesto toho, aby peniaze tiekli do hospodárskeho rozvoja, rozhadzujú sa na zúfalo predražené projekty digitalizácie a podobne. A narastá tlak na „dočerpanie“. Hrozí, že sa budú prostriedky rozhadzovať na úplné nezmysly.

Na druhom mieste sú dane. Nie je možné dlhodobo pokračovať so zdanením práce jedným z najvyšších v EÚ. Iste, zavádzanie majetkovo orientovaných daní je politicky zložité, vieme prečo. Ale k presunu bremena na ne musí dôjsť, aby sa oplatilo pracovať.

Samozrejme, vláda sa musí usilovať rozumnou formou zapájať do dlhodobých investícií aj neverejné zdroje. Tak, ako to vedia robiť Nemci, Briti, Francúzi či Švédi. Investičné, penzijné a suverénne fondy si po kríze hľadajú reálnejšie investičné možnosti ako rozličné druhy špekulácií. Bolo by škoda, keby sa to nevyužilo.

Pravda, na naozajstnú prosperitu, materiálnu aj duchovnú, Slovensko potrebuje hlboké spoločenské zmeny. Reči o tom, že by bolo dobre, len keby nebolo Rómov a politikov, sú jednoducho iba ľudové mýty. V mnohých oblastiach života vládne bizarná letargia a neproduktivita. To je však beh na dlhú trať. Teraz treba zachraňovať iné: akú-takú prácu. Západné štáty si hľadajú nový model hospodárskeho rastu a to bude ešte dlho trvať. Na Slovensku bude kríza bolieť. V modernej ekonomike totiž pôsobia dve protichodné sily. Technologický pokrok, a teda vyššia produktivita, vedie k znižovaniu stavov, rast, naopak, ľudí zamestnáva.

Pri nízkych úrovniach rastu však hospodárstvo nedokáže absorbovať pracovníkov, ktorých vytláčajú z firiem vyššou produktivitou, a tak rastie nezamestnanosť. Tá bude obrovskou výzvou pre súčasnú vládu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku