Hoci analytici očakávali víťazstvo doterajšieho prezidenta Filipa Vujanovića, prekvapujúco tesný výsledok prekvapil. Nízky percentuálny rozdiel živí v podporovateľoch opozičného kandidáta Miodraga Lekića nádej, že výsledky volieb možno interpretovať aj odlišne, poukazujúc na údajné porušenia pravidiel volebného procesu. Medzinárodní pozorovatelia však zásadné nedostatky nezistili, a tak ani avizované demonštrácie zo strany stúpencov kandidáta opozície nezmenia veľa na fakte, že prezident Vujanović zostáva na svojom poste aj tretie volebné obdobie.
Hoci je úloha prezidenta v čiernohorskej spoločnosti pomerne limitovaná, vnútropolitický konsenzus na základných otázkach týkajúcich sa strategického smerovania krajiny je veľmi dôležitý. Čierna Hora prejavila hneď po rozdelení srbsko-čiernohorskej únie záujem o plnoprávne členstvo v Európskej únii, pričom svojho partnera zo spoločného štátu – Srbsko – už v mnohom predbehla.
Možno dokonca konštatovať, že od Chorvátska, ktoré sa stane v polovici tohto roka 28. členským štátom Európskej únie, prevezme Čierna Hora líderstvo medzi krajinami Západného Balkánu. Zatiaľ čo Srbsko sa snaží získať dátum začiatku prístupových rozhovorov, Čierna Hora ich už oficiálne začala a sústreďuje sa otvorenie rokovaní o konkrétnych kapitolách.
Aj napriek dosiahnutým úspechom hodnotiace správy EÚ, ako aj predstavitelia únie upozorňujú, že Čierna Hora musí urobiť pokrok vo viacerých oblastiach prístupového procesu. Najčastejšie sa spomínajú nedostatky súvisiace s vládou zákona, s dôrazom na pretrvávajúcu korupciu a netransparentnosť v čiernohorskej spoločnosti, nedostatočný pokrok v reforme súdnictva či boji s organizovaným zločinom. Čierna Hora by tiež mala zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv vrátane zlepšenia postavenia národnostných menšín.
Aj vzhľadom na limitované expertné kapacity Čiernej Hory je zrejmé, že bez zapojenia všetkých segmentov spoločnosti nebude môcť v prístupových rozhovoroch úspešne napredovať. Vytvorenie Národného konventu o Európskej únii v Čiernej Hore v roku 2011 ako platformy integrujúcej do pracovných skupín zameraných na kľúčové otázky integračného procesu odborníkov tak z vládnej, ako aj mimovládnej a podnikateľskej sféry bolo preto rozhodnutie správnym smerom.
Slovensko má v Čiernej Hore mimoriadne dobré meno, aj vďaka tomu, že dvaja slovenskí diplomati – Miroslav Lajčák a František Lipka – zohrali zásadnú úlohu pri jej osamostatnení sa. Podporuje tiež jej integračné snahy, hoci je zrejmé, že pôjde o dlhodobý proces. Verbálnu podporu je však potrebné pretavovať aj do podoby konkrétnych iniciatív, pričom jednou z nich je práve Národný konvent o EÚ. Koordinátormi konventu sú čiernohorská a slovenská mimovládna organizácia, bez podpory slovenskej a najmä čiernohorskej vlády by však projekt nemohol byť úspešný.
Slávnostné otvorenie ďalšej fázy národného konventu koncom minulého týždňa prebehlo za účasti najvyšších predstaviteľov čiernohorskej vlády i parlamentu, ako aj za neobyčajného záujmu médií. Je to dobrá správa pre Čiernu Horu, že v otázke európskej integrácie existuje širokospektrálny konsenzus. Je to aj dobrá správa pre EÚ, že o členstvo v nej je napriek aktuálnym problémom naďalej záujem. V neposlednom rade je to aj dobrá správa pre Slovensko, že jeho integračné skúsenosti majú reálnu uplatniteľnosť v iných krajinách a je o ne záujem.