Opäť storočná povodeň

06.06.2013 22:00

Veľa ľudí, najmä na juhozápade Slovenska, sledovalo so záujmom, ale najmä s obavami stúpanie hladiny Dunaja na rekordnú úroveň. Viacerí sa pozastavujú nad tým, že sa akosi často vyskytuje tzv. storočná povodeň.

Tento odborný termín niektorí chápu tak, že ide o povodeň, aká sa vyskytne iba raz za sto rokov. Skutočnosť je trochu iná, je to hodnota vyplývajúca zo štatistického spracovania dlhého radu pozorovaní, pričom na to, aby sme odhadli pravdepodobnosť výskytu stavu s priemerným prekročením raz za 100 rokov, potrebujeme najmenej 40 rokov kvalitných meraní.

Odhad sa robí pomocou teoretických kriviek rozdelenia tak, aby vystihovali čo najhodnovernejšie najvyššie hodnoty. Je zrejmé, že výsledok odhadu do určitej miery závisí od obdobia, ktoré vyberieme na spracovanie, ale aj od celého komplexu iných faktorov.

V niektorých obdobiach je povodní viac, v iných zase menej. Súvisí to s tým, že stredná Európa sa nachádza v klimatickom pásme s veľmi premenlivým režimom počasia. Závisí teda dosť od toho, aké obdobie vyberieme na odhad výskytu storočnej povodne.

Aj menej zainteresovaní odborníci vedia, že terajšie povodne sa nedajú dosť dobre porovnávať s historickými povodňami z minulosti. Ovplyvnené je to najmä vodohospodárskymi úpravami v povodiach a s celkovo odlišným využívaním krajiny.

Od 19. storočia sa na všetkých dôležitých riekach v strednej Európe budovali hrádze a celý rad menších a väčších priehrad, ktoré priebeh každej povodne výrazne ovplyvnili. Z toho vyplýva i zistenie, že pri rovnakej výške hladiny predstavuje prietok vody v rieke (v kubických metroch za sekundu) spravidla menej, ako to bolo pred vodohospodárskymi úpravami. Prirodzené vybrežovanie vody sa miestami rieši budovaním tzv. suchých poldrov, kde sa umiestni veľký objem vody a zmierni sa tak priebeh povodne.

Hlavnou príčinou povodní je veľké množstvo zrážok, ktoré spadnú v nevhodnom rozdelení na veľkej ploche daného povodia. Ide zväčša o zhodu viacerých nepriaznivých okolností, čo môže ovplyvniť aj predchádzajúci stav povodia a topenie snehu vo vyšších polohách, niekedy i nevhodná manipulácia v priehradách.

V našom regióne padá v teplom období roka veľké množstvo zrážok najmä pri výskyte málo pohyblivej cyklóny nad strednou Európou, pričom na jej prednej strane prúdi zo Stredomoria teplý a vlhký vzduch cez Čierne more a Ukrajinu až nad Poľsko a Alpy.

Čím je vzduch teplejší, tým je schopný priniesť viac vodnej pary, z ktorej neskôr vzniknú zrážkové úhrny. Je to približne o šesť percent viac na každý stupeň Celzia zvýšenia teploty. V priestore takejto cyklóny potom padajú najväčšie zrážky spravidla na návetriach vyšších pohorí, prípadne tam, kde vzniknú podmienky na výskyt početných búrok.

Od roku 1880 sa v strednej Európe oteplila klíma o 1,5 až 2,0 °C, pričom najväčšie oteplenie sme zaznamenali od marca do augusta. Teplejšie je na celej severnej pologuli, v priemere takmer o jeden stupeň. To ovplyvnilo aj množstvo vodnej pary v atmosfére, podľa meraní sa zvýšilo takmer o päť percent.

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj počasia na starom kontinente, je zoslabovanie výškovej cyklóny nad Arktídou. To znížilo prenos vzduchu smerom z Atlantiku nad Európu a zvýšila sa tak pravdepodobnosť stabilnejších cyklón a anticyklón, ale aj vpádov studeného vzduchu od severu hlboko na juh a teplého od juhu ďaleko na sever.

Ak bude otepľovanie klímy pokračovať a dosiahne do roku 2100 až 3 °C, tak naši potomkovia musia počítať so zvýšením extrémnych úhrnov zrážok až o 30 percent, čo zvýši aj pravdepodobnosť výskytu ničivých povodní. Túto hypotézu sme prezentovali už v roku 2001 a vodohos­podári ju berú do úvahy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
21,99
Ružový flower pot ružové ruže a biele alstromérie

Ružový flower pot ružové ruže a biele alstromérie

18,99
Hnedý flower pot "S" červené ruže

Hnedý flower pot "S" červené ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk