Vláda Jiřího Rusnoka, ktorú prezident nezvyčajne nominoval bez ohľadu na vôľu parlamentných strán, dôveru snemovne v stredu večer nezískala. Radosť z toho určite nemajú lobistické skupiny, ktoré sa dokážu na úradnícky kabinety nalepiť ľahšie ako na bežné stranícke vlády.
Rusnokovi ministri pritom už niekoľko kontroverzných krokov v štátnych firmách i príspevkových organizáciách riadených štátom urobili. Pár ďalších ešte možno po svojej demisii stihnú, ale do troch mesiacov sa dá očakávať, že sa moci ujme riadna vláda, ktorá vzíde z predčasných volieb.
Tie sa priblížili zásluhou roztržky na pravici. Zatiaľ sa o ne usilovala len ľavica – sociálni demokrati, komunisti a Veci verejné. Ale až po tom, čo sa ukázalo, že sľub ODS, TOP¤09 a strany LIDEM dodať 101 hlasov proti Rusnokovi a preukázať tým pripravenosť zostaviť v druhom pokuse vlastnú vládu nevyšiel, pravicové partaje pripustili, že mimoriadne voľby sú najzodpovednejším východiskom z krízy.
Najprv sa dvaja členovia poslaneckého klubu ODS Radim Fiala a Tomáš Úlehla odmietli zúčastniť na hlasovaní o vyslovení dôvery vláde, potom, vraj z rozčarovania z ich postupu, urobila to isté aj predsedníčka LIDEM Karolina Peake. To viedlo TOP¤09 k tomu, aby deklarovala sklamanie z neserióznosti doterajších partnerov a obrátila kormidlo smerom k voľbám.
Popri dobrých správach o blízkosti volieb a červenej karte pre Rusnokov samozvaný tím je však politika v krajine za riekou Morava plná varovných zvestí. Tá hlavná sa týka chúťok prezidenta. Ešte predtým, ako sa otvorila cesta k voľbám, Zeman naznačil, že novú vládnu zostavu hneď nevymenuje. Bude čakať na výsledky policajného vyšetrovania, ktorého predmetom sú klientelistické väzby medzi politikmi a podnikateľmi a ktoré už druhý mesiac hýbe českou spoločnosťou.
Miešať prácu polície a politikov by si nemala dovoliť ani hlava štátu. Nehovoriac o podozrení, že Zeman má nadštandardné informácie o práci vyšetrovateľov a žalobcov. On sám však škandálnosť svojho postupu nepripúšťa, rovnako ako nevidí nič čudné na tom, ako obchádza ústavné zvyklostí, ktoré definujú vzťah medzi výkonnou a zákonodarnou mocou.
Nič príjemné neveští ani pohľad na dvojicu silných politických strán – ODS a ČSSD. Občianski demokrati sú už mesiace liahňou parlamentných rebelantov. Ukazuje sa, že stranu neoslabil iba pád premiéra Petra Nečasa po tom, čo sa zaplietol s riaditeľkou svojej kancelárie, ktorá zadávala súkromné zákazky vojenským spravodajcom. Nemenej vážnou ranou pre ODS je neslabnúci vplyv „krstných rodičov“ na jej mnohých členov, čo napokon diskredituje celú pravicu.
Lenže ani sociálnym demokratom nie je do spevu. Vnútrostranícky spor, či Rusnokovej vláde hlasy poskytnúť, alebo nie, môže s odstupom času spôsobiť problémy. Išlo o meranie síl medzi zemanovcami v ČSSD a ľuďmi, ktorí si od súčasného prezidenta držia odstup. V tomto spore musel predseda Bohuslav Sobotka ustúpiť podpredsedovi Michalovi Haškovi skôr, než by utrpel drvivú porážku.
Dnes už vieme, že náklonnosť k Milošovi Zemanovi v ČSSD rastie a že Sobotka tomuto trendu ťažko zabráni. Pomery ešte môže v najbližších mesiacoch zvrátiť, rozhodne to však nebude ľahké. Za lakmusový papierik sa bude považovať skladanie kandidačných listín do predčasných volieb. Jednoducho politickí a ústavní aktéri v Českej republike sa pohybujú v takej hustej hmle, že ju bude môcť rozohnať len suverénny volič.