Vodu považujeme za strategickú surovinu, ako je pre niektoré štáty ropa, a tak s ňou treba aj zaobchádzať. To je princíp, z ktorého vychádza aj návrh novely zákona o vode. Nechceme ju teda v žiadnom prípade predávať a vyvážať za hranice, ako o tom píše Elene Fatulová 21. 9., ale práve naopak. Prísne pravidlá majú zabezpečiť trvalý dostatok tejto životodarnej tekutiny pre obyvateľov Slovenska.
Aktuálna legislatíva a pravidlá totiž prevod a predaj vody za hranice neupravuje. Subjekty, ktoré majú povolenie na jej odber, ju v súčasnosti teoreticky môžu predávať za hranice, mať z obchodu neúmerný zisk a nemusia zohľadňovať potreby regiónu a celej republiky. Voda teda de facto nie je chránená. Ministerstvo životného prostredia je presvedčené, že preprava a prevod vody cez hranice štátu musia byť pod kontrolou obyvateľov SR prostredníctvom vlády. Podľa nových a jasných pravidiel by bolo možné vodu predávať ako surovinu za hranicami napríklad len v prípade, ak to výskyt, spotreba a budúci predpoklad v lokalite umožňujú a nie je potrebná na zásobovanie pitnou vodou v danej lokalite.
Náš nový návrh hovorí, že ak chce niektorý podnikateľský subjekt vodu vyvážať, musí splniť prísne podmienky a konečné rozhodnutie bude podliehať súhlasu vlády, nie hŕstke úradníkov na lokálnej úrovni. Keďže program rokovania vlády je verejný, verejnosť by o návrhoch vždy včas vedela. Návrh novely absolvoval riadny legislatívny postup a verejnosť sa k nemu mohla vyjadriť. Aj preto mi je ľúto, že do procesu začali nekompetentne vstupovať ľudia, ktorí používajú namiesto faktov konšpiračné teórie. Zastupujú skutočne záujmy verejnosti tí, čo sa bránia prísnym pravidlám a transparentnému procesu a presadzujú súčasný stav, keď je možný predaj vody bez kontroly?
Som presvedčený, že ak vláda a Národná rada novelu zákona o vode prijmú, získame silný nástroj na ochranu nášho národného nerastného bohatstva – pitnej vody.