Založili ju v roku 1997. Za svoj hlavný cieľ si kladie dohľad nad napĺňaním medzinárodného Dohovoru o chemických zbraniach.
V poslednom období OPCW asistovala pri ničení arzenálov týchto druhov zbraní hromadného ničenia naprieč štyrmi kontinentmi v niekoľkých desiatkach krajín. Nobelov výbor si však udelením prestížneho ocenenia kládol za povinnosť najmä posilniť globálny zákaz používania chemickej výzbroje a zvyšovať tlak na sýrsku vládu, aby do bodky naplnila svoj záväzok v oblasti odzbrojenia. Z hľadiska udelenia ceny je nemenej podstatné to, že všetky krajiny nie sú signatármi spomínaného kľúčového dohovoru.
Spojené štáty a Rusko sa zaviazali zlikvidovať svoje chemické zásoby v roku 1993. Aj keď proces ničenia dvoch najväčších arzenálov na našej planéte trvá pomerne dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo (často hlavne z environmentálnych dôvodov), dnes je reálna predstava, že sa zásoby týchto nebezpečných zbraní bývalých dvoch superveľmocí úplne zničia už do konca tohto desaťročia. Medzinárodné spoločenstvo je v tejto oblasti odzbrojenia, na rozdiel od toho jadrového, už vlastne v poslednom kole pretekov o ich celkové odstránenie.
V čase, keď sa už väčšina svetového chemického arzenálu zlikvidovala, prípadne je v procese eliminácie, zostávajú pomerne veľké zásoby týchto zbraní v rukách sýrskeho režimu jednou z posledných prekážok na ceste k bezpečnejšiemu svetu bez chemickej výzbroje. Pre objektivitu však treba dodať, že okrem Sýrie, ktorá sa už zaviazala pristúpiť k dohovoru, medzi jeho signatármi nefigurujú ani štáty ako Angola, Egypt, Severná Kórea či Južný Sudán. Izrael a Mjanmarsko síce tento dokument podpísali, ale ho zatiaľ neratifikovali, a tak nemajú právny záväzok ho napĺňať.
V prípade Sýrie sa ako nesporné pozitívum javí až prekvapujúca prvotná spolupráca s režimom Bašára Asada a takisto zistenia inšpektorov ohľadom minimálnej miery reálneho nasadenia bojových látok do raketových nosičov. Aj preto sa dnes likvidácia celého sýrskeho arzenálu do deviatich mesiacov považuje za pravdepodobnú. Samozrejme, iba za predpokladu kontinuálneho naplňovania záväzkov Damasku k odovzdaniu všetkých chemických zbraní pod kontrolu medzinárodných inšpektorov OSN a OPCW.
Efektivita práce inšpektorov je nesporne jedným z kľúčových faktorov znižovania rizík spojených s druhotným odcudzením, respektíve s použitím týchto zbraní – či už vládnucim režimom, alebo povstalcami. Situáciu inšpektorov však komplikuje bezprecedentný fakt: svoju úlohu uskutočňujú uprostred zúrivej občianskej vojny.
V súvislosti s ňou však treba podotknúť, že zničenie chemických zbraní samo osebe neprinesie koniec dvaapolročného utrpenia sýrskeho ľudu. Akákoľvek miera odzbrojenia vo väzbe na vládnuci režim je nespochybniteľne úspechom, ale ani úplná eliminácia chemického arzenálu či aspoň zamedzenie jeho použitia nepredstavujú zásadný obrat v obmedzení nehumánnej aplikácie konvenčných zbraní. Teda zbraní, ktoré zapríčinili smrť až 98 percent predpokladaných obetí občianskej vojny, a teda nesú hlavný podiel na vyostrovaní napätia do súčasnej podoby.
Jediným spôsobom, ako vrátiť mier do tejto arabskej krajiny, je nájdenie priechodnej a udržateľnej cesty, ktorá by viedla k politickému zmiereniu. Nanešťastie, prínos Nobelovej ceny a prevencia ďalších chemických útokov pre samotný mierový proces zostáva viac ako otázny.