Perspektíva členstva v únii, ktoré nie je otázkou nasledujúceho dňa, ale závisí od splnenia európskych noriem, je otvorená pre štáty západného Balkánu a Turecko. Chorvátsko úspešne vstúpilo do EÚ 1. júla. Na stretnutiach s občanmi často počúvam obavy týkajúce sa rozšírenia EÚ – je na to pripravená? Nemali by sme najskôr vyriešiť ekonomické problémy? Sú tieto krajiny naozaj pripravené pripojiť sa k únii a dodržiavať naše pravidlá? A aké sú výhody ich vstupu pre európske hospodárstvo?
Veľké rozšírenie v rokoch 2004 až 2007 bolo nepochybne prospešné pre európsku ekonomiku a tento trend pokračuje. Dvanásť „nových“ členských štátov spolu v súčasnosti odoberá 11,5 % nemeckého vývozu, čo je takmer ten istý objem, aký Nemecko vyváža do Brazílie, Ruska, Indie a Číny spolu. V roku 2011 vyviezlo Holandsko do týchto dvanástich krajín tovar za 23,4 milióna eur, opäť viac ako do krajín BRIC spolu (16 miliónov). Nové členské štáty v súčasnosti odoberajú viac tovaru vyrobeného v Spojenom kráľovstve ako Čína. Väčšia integrácia znamená viac obchodu a väčší dopyt po miestnych produktoch a službách. To zase znamená väčší rast a zamestnanosť. Silnejšia Európa s väčším trhom je lepšie vybavená na riešenie následkov hospodárskej krízy – tak dnes, ako aj v budúcnosti.
Krajiny, ktoré sa usilujú o členstvo, však musia spĺňať spoločné normy, rešpektovať spoločné pravidlá a hodnoty únie, inak nebudú môcť v plnej miere využívať výhody a príležitosti vyplývajúce z užších vzťahov s EÚ a prípadne z členstva v nej. Nedávne udalosti, ktoré sa odohrali v niektorých súčasných kandidátskych štátoch, potvrdili potrebu posilnenia demokratických inštitúcií a zvýšenia transparentnosti demokratických procesov. Rozšírenie môže fungovať iba vtedy, ak dosiahnu výsledky vo všetkých uvedených oblastiach. Skôr, ako budú môcť tieto krajiny pristúpiť k EÚ, musia dokázať, že dosiahli pokrok v oblasti právneho štátu, dobrého hospodárskeho riadenia, slobody prejavu a médií, rešpektovania ľudských práv a práv menšín.