Politická a občianska dráma, ktorá sa odohrávala minulý týždeň na Ukrajine, pútala pozornosť celej svetovej verejnosti. Právom. Náš veľký sused sa dostal na pokraj krvavej katastrofy s nedozernými následkami pre región i celú Európu. Metódy a postupy prezidenta, ktorý v mladosti sedel za násilnú trestnú činnosť, nenechávali nikoho na pochybách, že je schopný čohokoľvek, len aby nestratil moc a nečestne získané bohatstvo.
Vo štvrtok 20. februára sa v Kyjeve našťastie podarilo zastaviť celoštátny masaker. Krvavá obeta asi deväťdesiatich mŕtvych a stoviek zranených ľudí, neutíchajúce odhodlanie Majdanu nepoľaviť v zápase o dôstojnosť Ukrajiny a mediačné úsilie trojice vyslancov Európskej únie vystavili Janukovyčovmu režimu červenú kartu.
Sled udalostí po trojmesačných protivládnych protestoch nabral takú rýchlosť, že správy z Ukrajiny sa stávajú zastarané v priebehu niekoľkých hodín. Ani po podpise prímeria a dohody o ďalšom politickom postupe medzi vládnymi a opozičnými lídrami sa nedalo presne určiť, čo sa bude diať. Bol tu totiž ešte jeden veľký hráč – samoorganizovaný Majdan, ktorý Janukovyčovo ďalšie zotrvávanie pri moci odmietol.
V dráme vysielanej tak povediac online sa striedali chvíle nádeje a strachu z potvrdených i nepotvrdených správ. Janukovyč a jeho tvrdé jadro konečne pochopili, že ďalšie politické šachmaty sa im nepodaria a Kyjev je pre nich stratený. Narýchlo opustili vládne budovy a nadrozmerné vily s pozlátenými toaletami a vzlietli smerom na východ.
Ukrajina sa síce vyhla ďalšiemu krvipreliatiu a dala stopku nezodpovednej politickej garnitúre, ale jej ďalší osud nie je zďaleka jasný a ľahko predvídateľný. Po pokojnej oranžovej, v ktorej tiež účinkoval Janukovyč, to bola tentoraz krvavá revolúcia, v ktorej milióny ľudí dali najavo, že majú plné zuby skorumpovaného a neefektívneho vládnutia, nespravodlivosti a geopolitického vydierania.
Étos ľudového víťazstva a oslobodenia čoskoro vystriedajú prezidentské a parlamentné volebné zápolenia, komplikované súdne vyrovnávanie sa s tými, čo hrubo zneužili svoju moc, snahy o stabilizovanie ekonomickej situácie a komplikované riešenie integrity Ukrajiny.
Ďalšia evolúcia na Ukrajine sa bude diať v zložitom medzinárodnom kontexte. Končia sa zimné olympijské hry v Soči. Pre Kremeľ je táto susedná krajina príliš dôležitá na to, aby nezasahoval do jej osudu. Rozsah a miera ruského vplyvu na ukrajinský vývoj zostávajú otvorené.
Euroázijský integračný model a metódy smerujúce k jeho budovaniu sa totiž zásadne líšia od eurointegračného projektu, ktorého sme našťastie už dekádu súčasťou. Pre nás, členov rodiny zvanej Európska únia, Majdan už nemohol vyslať jasnejší signál. Protesty sa spustili pred troma mesiacmi vládou blokovanými európskymi ašpiráciami a kulminovali minulý týždeň martýriom pod európskymi vlajkami. Na námestí, ktoré Ukrajinci nazvali bez súhlasu Bruselu Euromajdan. Nie Euroázijský majdan.
Občas sa v dejinách udejú veci, ktoré presahujú bežnú racionalitu a prehnanú vieru v pragmatickú politiku sily. Ukrajinci sa rozhodli voliť svoju novú hlavu štátu 25. mája, presne v ten deň, keď si my budeme voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu. Ukrajinci nadvihli európsku latku poriadne vysoko.