Pri presadzovaní právnych názorov a stanovísk jednotlivých sudcov je nezastupiteľná ich odborná erudícia. Preto sa politické strany usilujú, aby sa ústavnými sudcami stali právnici, ktorí sú im ideovo blízki, a zároveň patria k špičke vo svojej profesii. Sudca Ústavného súdu je však objektívne v zriedkavo nezávislom postavení, a tak môžu jeho postoje prekvapiť tých, čo ho navrhli, zvolili a vymenovali.
Nedávne voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR v Národnej rade ukázali, že poslanci jednoznačne uprednostnili „čistých praktikov“. To znamená aj to, že ide o verejnosti menej známe právnické osobnosti. Od sudkyne Najvyššieho súdu, ktorú zvolili za kandidátku, sa počas jej doterajšej kariéry vyžadovala značná zdržanlivosť vo verejnom živote, a tak o nej mimo právnickej profesie len málokto počul.
Pri výbere sudcov Ústavného súdu sa objaví legitímna otázka, či skutočne ide o tých najlepších z navrhnutých. Na Slovensku je našťastie oveľa viac ako trinásť právnikov vhodných na funkciu sudcu Ústavného súdu, a tak vždy zostanú mnohí z nich pred jeho bránou. Aj tu platí „mnoho povolaných, málo vyvolených“. Možno rozumne argumentovať, či by niekto iný nebol ešte lepší a vhodnejší. Osočovanie tých, ktorých poslanci zvolili, však vypovedá najmä o pôvodcoch týchto útokov a škodí súdnictvu.
Zvlášť nevhodný dôvod sa uvádzal proti advokátovi Petrovi Filipovi, ktorý napokon nezískal dostatok hlasov. Nepoznám doktora Filipa a neviem, či by bol dobrým ústavným sudcom, ale to, že kvalitne obhajoval viacerých obžalovaných zo závažných zločinov, nie je argumentom proti jeho zvoleniu.
Aj nájomný vrah má ústavné právo na obhajobu, ktorú mu musí zabezpečiť advokát. A ten, kto sa špecializuje na obhajobu v závažných trestných veciach, nevyhnutne prichádza do kontaktu so zločincami. Zlá povesť klienta nemôže zaťažiť advokáta, ktorý mu poskytuje právne služby, ak sa náležite správa.
Súčasný výber troch z trinástich sudcov Ústavného súdu spadá do obdobia striedania na poste hlavy štátu, a tak sa vynorila otázka, či ich má vymenovať ešte úradujúci, alebo až novozvolený prezident. Ostrosť jej dodáva, že vzhľadom na ich rozdielnu ideovo-politickú orientáciu sa dá očakávať, že by zo šestice navrhnutých vybrali inú trojicu.
Keď ma na rozhraní rokov 1999 a 2000 ustanovili za podpredsedu Ústavného súdu, tak som bol vymenovaný pred Vianocami a funkcie som sa ujal zložením sľubu do rúk prezidenta 21. januára. Medzi momentmi vymenovania a ujatia sa funkcie teda môže byť niekoľkotýždňové obdobie. Obdobne je to aj u prezidenta, kde od zvolenia do zloženia sľubu uplynie dva a pol mesiaca.
V súčasnej situácii je azda nesporných niekoľko faktov. Národná rada musí pristúpiť k voľbe šiestich kandidátov ešte počas funkčného obdobia Ivana Gašparoviča, aby zabezpečila včasné predloženie návrhov hlave štátu. Ak nenastanú problémy, tak ich aj zvolí. Terajší prezident má ústavne plné právomoci do poludnia 15. júna 2014, keď odovzdá funkciu svojmu nástupcovi. Traja noví sudcovia Ústavného súdu sa ujmú funkcie zložením sľubu do rúk nového prezidenta 4. júla. Prezident Gašparovič teda môže vymenovať troch nových sudcov Ústavného súdu. Všetko ostatné sú moralizujúce úvahy o politickej (ne)vhodnosti rôznych postupov.