Nigérijský prezident v januári podpísal zákon trestajúci zväzky rovnakého pohlavia väzením až do 14 rokov. Dodnes v 77 krajinách homosexualitu kriminalizujú. Päť z nich vrátane Saudskej Arábie a Iránu stanovuje v tejto oblasti trest smrti.
Poslanci v niektorých štátoch východnej Európy a Strednej Ázie požadovali zákony, ktoré by trestali akýkoľvek pokus prezentovať „netradičné“ sexuálne vzťahy v pozitívnom svetle. V Keni a Konžskej demokratickej republike členovia parlamentu tlačia na prijatie viacerých homofóbnych opatrení. Nový trestný zákon v Bruneji stanovuje trest smrti pre konsenzuálne homosexuálne správanie. Vo februári prezident Gambie v televíznom prejave vyzval do boja proti gejom a lesbám „rovnako ako bojujeme proti malárii spôsobenej komármi, ak nie ešte agresívnejšie“.
Očividné zostrenie postojov voči LGBT ľuďom môže byť úmyselnou taktikou, ktorú podnecujú dobre financované náboženské skupiny na odpútanie pozornosti od reálnych problémov, ako je chudoba. Silná averzia vyhovuje predsudkom a falošným predstavám. Napríklad názor, že homosexualita je neprirodzená a že jej dekriminalizácia povedie k manželstvám ľudí rovnakého pohlavia, že gejovia sú skôr pedofili, alebo že rovnaké práva pre LGBT ľudí narušia náboženskú slobodu.
V skutočnosti ide o prirodzený jav pozorovateľný v celej histórii. Homosexualita sa storočia tolerovala, len nedávno vyplávala na povrch ako politický problém. Neexistuje dôkaz o tom, že by sa homosexuáli častejšie zameriavali na deti ako heterosexuáli. Pedofília je zločin, či sú už páchatelia homosexuáli, alebo heterosexuáli, nik si neželá tento fakt zmeniť. Apel na ukončenie prenasledovania LGBT ľudí je výzvou na zastavenie diskriminácie a násilia voči nim, čo je základným predpokladom na dodržiavanie všeobecných ľudských práv. Netýka sa to manželstiev ľudí rovnakého pohlavia. Rovnako ani náboženská sloboda neznamená slobodu prenasledovať a konať na základe predsudkov.
Vlani Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva prvý raz spustil kampaň Slobodní & rovnoprávni s cieľom šíriť osvetu o právach LGBT ľudí. Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie je iracionálna a rovnako nesprávna ako diskriminácia z dôvodu farby pleti. Zákony generujú určitý druh konania. Policajné akcie: napríklad nedávny záťah na zdravotnícky projekt v Ugande, pretože údajne „školil mládež v homosexualite“. Súdne opatrenia: procesy a tresty odňatia slobody pre tých, na ktorých by sa nemalo nahliadať ako na kriminálnikov. Kroky verejnosti, ktoré sú vedľajším účinkom takýchto zákonov, spôsobujú fyzické poškodzovanie LGBT ľudí.
Ďalším vedľajším efektom je vydieranie. Dokonca aj falošné tvrdenie, že ktosi je gej, môže vytvoriť takú reputáciu, že poškodení sú ochotní platiť za mlčanie. Ktosi by mohol argumentovať, že tieto problémy vyrieši čas. Ale my nemôžeme iba čakať. Ak by nejaká miliónová skupina ľudí bola nútená žiť stigmatizovaná v strachu, medzinárodné spoločenstvo by sa určite zjednotilo v odsúdení a žiadalo by okamžitú akciu.
Fakt, že niektoré krajiny odmietajú uznať celú škálu problému, robí túto situáciu ešte akútnejšou. Dôležité bude umožniť lepšie informovanú debatu, ktorá objasní všetky narážky, mýty a hanobenie. Pripomenie nám, že LGBT ľudia majú rovnaké právo na dôstojnosť a slobodu.