Ten hovorí o tom, ktoré štáty profitujú najviac z globalizácie vďaka vysokej úrovni prepojenia do globálnej siete dát. Čím lepšie sa umiestnia v tomto rebríčku, tým viac prispievajú k vlastnému i globálnemu blahobytu. Za Nemeckom nájdeme USA, Singapur, Veľkú Britániu a Holandsko.
Pritom sme zaznamenali veľké prekvapenie: podľa štúdie Nemecko nie je veľmi otvorená krajina. Nie je poznačené výraznou mierou migrácie, medzinárodnej obchodnej činnosti ani cezhraničnej komunikácie. Nemci sú však majstrami „perspektívneho priemeru, pretože v porovnaní s ostatnými dokážeme byť pomerne dobrí vo všetkých kategóriách“, zhrnul výsledky štúdie konzervatívny denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Nemci profitujú predovšetkým z rozsiahleho know-how v automobilovom priemysle a strojárstve. Poradcovia chvália kancelárku Angelu Merkelovú za „obozretnú politiku“, ktorá sa podľa nich prejavuje v investíciách do infraštruktúry dopravných ciest, ako aj do informačných prepojení v školstve a vzdelávaní.
Štúdia je dôležitým signálom pre Európanov. Nemci sa radi považujú za národ, ktorý kladie dôraz na výkonnosť i podporu elít. Nedávno sme to zažili počas olympijských hier v Soči. Nemci na tabuľke rozdelenia medailí skončili na šiestom mieste, čo vnímali ako národnú katastrofu. Cena ustavičného súboja o vedúce miesta je však vysoká. Spoločnosť sa čoraz viac roztvára. Už dávno neplatia zásady sociálneho trhového hospodárstva, v ktorom každý občan profituje z ekonomickej sústavy zakladajúcej sa na rovnosti šancí. Na jednej strane je osem miliónov ľudí (desatina obyvateľstva), ktorí majú k dispozícii 60 percent celého národného majetku, a na druhej osem miliónov analfabetov. Okrem toho tu existuje 20 miliónov obyvateľov (štvrtina), ktorých považujú za chudobných alebo za ohrozených chudobou.
Trvalo to dosť dlho, pokým politici vôbec uznali, že existuje postupná segregácia čoraz väčšieho počtu obyvateľstva. Preto nie div, že Nemci napríklad v rámci riešenia krízy eurozóny nevystupovali veľmi citlivo ani na medzinárodnej úrovni. Merkelová odmietla spochybňovanie svojho kurzu, argumentujúc tým, že vraj neboli iné alternatívy. V posledných rokoch Nemci zrejme vedeli dobre profitovať aj zo slabosti ostatných krajín.
Kancelárka však nedávno začala reagovať na ostrú kritiku domácich i medzinárodných súperov. Prvé náznaky zmeny jej myslenia sa dali zistiť v debatách o zavedení minimálnej mzdy. Bude platiť od 1. januára 2015, posledné výnimky sa zrušia najneskôr do konca roka 2016. Potom všetci zamestnanci budú zarábať prinajmenšom 8,50 eura za odpracovanú hodinu.
V západnej Európe iba Briti majú nižšiu minimálnu mzdu. Zatiaľ však každý piaty zamestnanec v Nemecku zarobí ešte menej. Vláda predpokladá, že sa situácia výrazne zlepší po zavedení minimálnej mzdy. Z nových pravidiel budú profitovať najmä ľudia na východe Nemecka a brigádnici zo strednej a východnej Európy, ktorí napríklad vypomáhajú počas zberu špargle.
Zavedenie minimálnej mzdy je správnym krokom smerom k spravodlivo obnovenej spoločnosti, ktorá by už nemala byť ostro rozdelená na víťazov a zanedbateľných tých ostatných. Tým sa môže aj začať rozvíjať nová solidarita Nemcov s ostatnými Európanmi. Pritom určite nebude na škodu veci uvažovať aj o návrate ku skromnosti, napríklad radšej hovoriť o perspektívnom priemere ako o ustavičných superlatívoch.