Často sa zvykne zjednodušene poukazovať na to, že „Brusel“ rieši smiešne veci ako zakrivenie banánov, zákaz predaja žiaroviek alebo to, či môžu mať kaderníčky v práci topánky na opätkoch a na rukách prstene. Útržky zábavných informácií, niektoré z nich vytrhnuté z kontextu, iné trošičku zveličené, takže keď povieme Brusel, zázračne nám vyplávajú z pamäti, v ktorej sa nám len tak mimochodom usadili spolu s desiatkami iných, ktorými sme denne zaplavovaní.
A možno pre tieto stromy nepodstatných informácií nevidíme naozajstný les – podstatu toho, ako Európsky parlament a jeho rozhodnutia ovplyvňujú náš každodenný život. Viete napríklad, že legislatíva, ktorú navrhuje Európska komisia a schvaľujú ju Európsky parlament spolu s Radou EÚ, až na takmer 80 percent ovplyvňuje zákony, ktoré platia u nás doma na Slovensku? Je to dosť vysoké percento na to, aby sa začali považovať aj voľby do Európskeho parlamentu za dôležité?
Ďalším populárnym omylom je, že z Bruselu prijíma Slovensko akýsi diktát – čo sa v Bruseli rozhodne, to musí platiť. Pritom sa zabúda, že každý legislatívny návrh môže posúdiť národný parlament v každej krajine – či je potrebné prijať ho na spoločnej európskej úrovni, alebo bude lepšie, keď si danú oblasť upraví každá krajina sama podľa vlastného uváženia.
Slovensko má v 751-člennom Európskom parlamente, ktorého nového zloženie si vyberieme už 24. mája, „iba“ 13 kresiel. No každý z tých trinástich poslancov patrí k väčšej politickej skupine, ktorá zdieľa názory na to, ako by mala EÚ fungovať. V Európskom parlamente teda slovenskí europoslanci môžu podľa svojej príslušnosti presvedčiť kolegov hneď v niekoľkých väčších politických skupinách, aby hlasovali za presadenie záujmov Slovenska. Hlas pre slovenského kandidáta vo voľbách tak zároveň podporí celú skupinu v Európskom parlamente, do ktorej patrí, a ktorá vyznáva určité spoločné hodnoty. Často sa hovorí, že na peniazoch záleží hneď v prvom rade a rozpočet Európskej únie prijíma práve Európsky parlament – schvaľuje teda peniaze aj pre Slovensko a jeho záujmy. Vďaka Európskemu parlamentu sa napríklad navýšil rozpočet na ďalších 7 rokov, z čoho výrazne bude profitovať práve naša krajina.
Do právomocí Európskeho parlamentu patrí aj kontrola Európskej komisie, či spolurozhodovanie vo viac ako 40 oblastiach, v ktorých má Európsky parlament rovnaké práva ako Rada EÚ.
V roku 2014, okrem nového zloženia Európskeho parlamentu, dôjde k zmenám aj v ďalších európskych inštitúciách. Po európskych voľbách bude schválený nový predseda Európskej komisie, zmení sa jej zloženie, nového predsedu bude mať aj Európska rada a zmení sa obsadenie na poste Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Novinkou v májových európskych voľbách je skutočnosť, že hlavné európske politické strany po prvýkrát v histórii oficiálne nominovali svojich volebných lídrov, ktorí sú zároveň kandidátmi na predsedu Európskej komisie. Svojím hlasom tak môžeme ovplyvniť výber kandidáta, ktorý bude počas nasledujúcich piatich rokov výrazne prispievať k celkovému vývoju EÚ. Treba však spomenúť, že predsedu Európskej komisie navrhuje Európska rada, čiže hlavy štátov a vlád, pričom musia zobrať do úvahy výsledky volieb.
V poslednom období sa v niektorých krajinách objavujú silné euroskeptické a antieurópske hlasy, ktoré by chceli posunúť Európsku úniu o niekoľko rokov, až desaťročí dozadu – najradšej by obnovili kontroly na hraniciach, poniektorí aj zrušili euro alebo zaviedli víza. Takýto vývoj určite nechceme. Ako nám ukázalo naše členstvo v EÚ za posledných 10 rokov, Slovensko prosperuje v úspešnej, stabilnej a integrujúcej sa Európe.
Ako bude Európska únia a v nej Slovensko v nasledujúcich rokoch vyzerať, môžeme ovplyvniť aj naším hlasom. Preto na voľbách do Európskeho parlamentu záleží.