Po prvé, predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz vďaka výraznému prírastku hlasov pre nemeckých sociálnych demokratov (SPD) bude pravdepodobne predsedom Európskej komisie. Po druhé, Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa prebojovala do europarlamentu, čo znamená, že najvplyvnejší štát v Európskej únii bude mať zastúpenie aj medzi euroskeptickými stranami. Pre kancelárku Angelu Merkelovú to znamená výrazné oslabenie.
Sociálni demokrati podľa predbežných údajov získali 27,3 percenta hlasov. V roku 2009 to bolo iba 20,8 percenta hlasov, čo zároveň znamenalo historicky najhorší výsledok v eurovoľbách. Sú jedinou z tradičných strán, ktorá dokázala presvedčiť nových podporovateľov. Najviac voličov sa rozhodlo pre konzervatívcov, ktorí dostali 35,3 percenta hlasov, v roku 2009 to bolo 37,9 percenta. Spolu s liberálmi však stratili presne tých voličov, ktorí zabezpečili úspech AfD. Liberáli, ktorí po vlaňajších septembrových voľbách do Bundestagu museli odísť z parlamentu, zažili ďalšie sklamanie a získali iba 3,4 percenta hlasov. V roku 2009 to ešte bolo 11 percent.
Úspech sociálnych demokratov je veľkým prekvapením. V posledných rokoch vzniklo v Nemecku celé spektrum nových strán, ktoré dokázali „odsať“ výrazný podiel voličov tradičných strán, či už to boli konzervatívci, sociálni demokrati, liberáli, zelení a socialisti ako nástupcovia komunistov v bývalej NDR. Tieto strany však nevedeli vo veľkej miere zaujať nových voličov. Preto sa predpokladalo, že nové impulzy pre politickú scénu sa zakladali výlučne na protestoch a nespokojnosti občanov s údajnou nečinnosťou štandardných politikov.
Pod vedením Martina Schulza a podpredsedu nemeckej vlády Sigmara Gabriela sa situácia zmenila. SPD zrejme profitovala z toho, že nemeckí sociálni demokrati sa čoraz viac prezentujú ako tím, ktorý vie presadiť zásady sociálnej spravodlivosti na národnej aj na európskej úrovni, a to dokonca i vtedy, keď je ich pozícia pomerne slabá.
Nemeckí sociálni demokrati napríklad tým, že trvali na zavedení minimálnej mzdy, objasnili občanom význam spoločných pracovnoprávnych štandardov v Európe. Voliči zrejme pochopili a ocenili také konštruktívne posolstvá. Hlavné nemecké médiá už špekulujú o tom, že Merkelová bude musieť spolupracovať s mocným tandemom zvaným Gabriel Schulz.
Kancelárka vo volebnej kampani prekvapujúco siahla po nacionalistickej karte. Od januára stále hovorila o tom, že jednou z hlavných úloh nemeckých konzervatívcov v Európskom parlamente bude boj proti takzvaným turistom, ktorí údajne do Nemecka chodia výlučne pre rozsiahlu štátnu podporu. Tým nadviazala na heslá AfD z minuloročnej kampane do Bundestagu. Angela Merkelová je známa tým, že si rada osvojuje návrhy svojich súperov.
V minulosti tak dokázala zbaviť moci svojich koaličných partnerov, ktorými boli sociálni demokrati (2005 až 2009) a liberáli (2009 až 2013). V prípade AfD zrejme nebola úspešná. To súvisí s tým, že voliči AfD bežne pochádzajú z občianskeho tábora, ale boli sklamaní z programu konzervatívcov aj liberálov.
Populistická kampaň kancelárky bola zlým signálom pre smerovanie Európy. Odzrkadlila sa v nej absencia vecných politických konceptov. Merkelová sa zrejme bojí konkurencie zo strany euroskeptickej AfD. Budí však dojem, akoby sama už dávno nebola presvedčená o tom, že spolupráca všetkých členských štátov Európskej únie ešte zdáva zmysel. Tým však spochybňuje celú svoju európsku politiku a dáva za pravdu kritikom najmä v ekonomicky slabých štátoch eurozóny, čím ženie vodu na mlyn euroskeptikom aj extrémistom.