To by však bola najväčšia chyba, keďže práve v týchto dňoch v europarlamente vrcholí preskupovanie politických síl, o ktoré slovenské médiá a ani voliči neprejavujú veľký záujem. Pritom ide o našu budúcnosť aj o podobu našej vnútornej politiky.
Výsledky májových eurovolieb nepriniesli očakávané posilnenie socialistov, ani ľudovci si pozíciu neupevnili až natoľko, aby ich kandidáta na predsedu Európskej komisie niektoré členské krajiny nespochybňovali. Naopak, vzrástol počet poslancov zastupujúcich euroskeptické alebo antisystémové prúdy.
Poslanci a najmä zástupcovia jednotlivých politických skupín zastúpených v europarlamente v týchto dňoch intenzívne rokujú za zatvorenými dverami a ďaleko od svojich voličov o budúcich spojenectvách, ktoré predurčia smerovanie integrácie a rozhodnutia, ktoré parlament spolu s radou, teda členskými štátmi, prijme. Tieto spojenectvá a možné koalície však nemajú podobu koaličných dohôd, aké poznáme z národnej politiky. Ide skôr o dočasné dohody a dočasné koalície v závislosti od prerokúvanej problematiky. O to zaujímavejšie a náročnejšie je potom sledovanie dodržiavania spoločných dohôd.
Dve najväčšie politické skupiny ľudovcov a socialistov v týchto dňoch rokujú nielen o úzkej vzájomnej spolupráci, ktorá je pre ne typická od počiatkov fungovania europarlamentu, ale aj o jej štrukturálnej podobe, na ktorej sa majú riešiť naliehavé otázky a problémy. Pokiaľ sa v minulosti takáto spolupráca zakladala viac na snahe prijať spoločné opatrenia a posúvať integráciu dopredu, dnes sa vzhľadom na výsledky volieb, ktoré do parlamentu posunuli euroskeptické a antisystémové skupiny, stáva priam nevyhnutnou v záujme zabezpečenia väčšiny v parlamente. Tento záujem môže viesť k dohodám s najmenším spoločným menovateľom pri takých kontroverzných témach, ako je obchodná dohoda s USA či rozpočet Európskej únie.
Koalícia najväčších skupín v Európskom parlamente v minulosti neznamenala podpis koaličnej dohody so spoločným programom, ale skôr množstvo neformálnych stretnutí a rokovaní v úsilí dospieť k vzájomnému „porozumeniu“. Tieto stretnutia sa týkali konkrétnej legislatívy a odohrávali sa dennodenne počas piatich rokov fungovania starého parlamentu. Podoba súčasnej koalície bude zrejme iná, možno s určitou pevnou štruktúrou.
Obe strany sa snažia nájsť takú formu spolupráce, ktorá nespochybní a neoslabí ich politickú identitu a neprekročí červenú čiaru ich prístupov k určitým hodnotám a princípom, ako aj ich programových cieľov.
Podobné aktivity sa dejú i v opačnom tábore euroskeptických a antisystémových strán. Britovi Nigelovi Farageovi sa podarilo to, čo nedosiahol v predchádzajúcom období. Vytvoril novú politickú skupinu s názvom Európa slobody a demokracie, zloženú z 24 členov jeho strany UKIP, 17 talianskych členov antisystémového Hnutia piatich hviezd, dvoch poslancov z Litvy a Švédska a po jednom poslancovi z Česka a Lotyšska. Momentálne je to najmenšia politická skupina v europarlamente. Preskupenia poslancov a politických strán sa odohrávajú aj v iných etablovaných skupinách. Pocítili to najmä liberáli.
Takáto realita nového parlamentu môže v konečnom dôsledku viesť k netransparentnému spôsobu prijímania legislatívy a k snahám o izoláciu krajne pravicových a antisystémových hlasov, na čom sa už veľké etablované politické skupiny podľa kuloárnych informácií dohodli.