Keď Argentína vyhlásila v decembri 2001 neschopnosť splácať štátny dlh vyše 100 miliárd dolárov, predstavovalo to sedminu všetkých peňazí požičaných krajinám tretieho sveta. Predchádzala tomu ekonomická depresia v rokoch 1998 – 2002, keď ekonomika poklesla až o pätinu.
Reťazovú reakciu bolo výrazne cítiť aj na finančných trhoch. Počas najhoršieho roku krízy sa viac ako polovica obyvateľov dostala medzi chudobných. Krach, spojený s devalváciou meny, väčšinu ľudí obral o úspory. Roky 2001 a 2002 sprevádzali najskôr pokojné demonštrácie, neskôr došlo aj k niekoľkým úmrtiam a následnému pádu vlády.
Roku 2003 nastúpil prekvapujúco rýchly, až 9-percentný ekonomický rast. Už o dva roky neskôr prekročila krajina predkrízovú veľkosť ekonomiky. Bol to však iba pokoj pred búrkou. Nepodarilo sa totiž vyriešiť to hlavné: pokles zásob ropy a plynu.
Začiatok krízy roku 1998 súvisel do určitej miery s krachom Ruska v tom istom roku. Tak ako Rusku, ktoré sa začalo spamätávať z rozpadu Sovietskeho zväzu a s ním spojeným prepadom ťažby ropy, aj Argentíne neskorší krach spočiatku prospel. Devalvácia meny zvýšila jej konkurencieschopnosť a celkovo podporila rast domácej spotreby. Oživil sa vývoz poľnohospodárskych produktov, obnovil sa turizmus, do krajiny prichádzali vyspelé firmy. Inflácia sa dostala pod kontrolu a miera majetkovej nerovnosti sa držala pod úrovňou väčšiny krajín Latinskej Ameriky.
Neudržateľnosť tohto vývoja sa začala ukazovať v situácii, keď domáca spotreba zdrojov rástla, no ťažba ropy od prelomu tisícročia stabilne klesala. Podobne je na tom aj vývoj ťažby zemného plynu, od ktorého krajina závisí najviac a ktorý musí Argentína od roku 2008 dovážať.
Vláda nedávno ohlásila legislatívne opatrenia na podporu investícií do energetického priemyslu a zvrátenia poklesu ťažby ropy a zemného plynu. Pravdepodobne v tomto roku však bude musieť okrem plynu začať dovážať aj ropu. Svetový vývoz ropy však už niekoľko rokov klesá. Tu spočíva kľúčový rozdiel medzi bankrotom roku 2001 a tým súčasným (hoci vo finančnom objeme neporovnateľne menším). Pred trinástimi rokmi mala Argentína – ako aj Rusko – k dispozícii prevažne domáce zdroje, preto jej devalvácia meny pomohla. Teraz devalvácia, naopak, zdraží ropu a zemný plyn zo zahraničia, takže sa budú musieť spoliehať na klesajúcu domácu ťažbu. A to bude oveľa tvrdší oriešok.
Rýchle riešenie neexistuje. Kiežby mali pravdu tí ekonómovia, ktorí sa domnievajú, že súčasný bankrot bude pre krajinu menej traumatický a môže dokonca priniesť nové príležitosti. Realita ukazuje skôr to, že klesajúca dostupnosť domácich energetických zdrojov prinesie nové problémy.