Proklamácia zastavenia paľby teda neznamená dokopy veľa. Nesie sa v duchu smutných tradícií tohto výbušného regiónu, kde trvalý mier síce stále vzývajú, ale vlastne nik nevie, ako vyzerá. Ozbrojené konfrontácie najrozličnejšej povahy a intenzity totiž prebiehajú permanentne a ich ukončenie je v nedohľadne. Nenávisť medzi židovským štátom a jeho odporcami sa stala už normálnym stavom niekoľkých po sebe idúcich generácií.
Tel Aviv teda stiahol ozbrojené sily z malého územia s veľkosťou 360 štvorcových kilometrov, kde žije natlačených asi 1,8 milióna Palestínčanov. Okrem iného preto, lebo nemôže a nechce uviaznuť v dlhodobej akcii, či priamo vo faktickej okupácii husto zastavaného regiónu s mestskou gerilou. Už sa to kedysi stalo, načo sa pásmo pôdy medzi Egyptom a židovským štátom premenilo na žeravú guľu prikutú reťazou na nohe Izraela. Preto odtiaľ jeho armáda aj v roku 2005 dobrovoľne odišla a len tu a tam „usmerňuje“ miestne pomery. Najmä tvrdou blokádou, v ktorej sa popri pochopiteľných opatreniach objavujú i vyslovené zlomyseľnosti.
Končiaca sa izraelská akcia nadväzuje na predchádzajúce výpady, z ktorých jeden zaujal svetovú verejnosť výrečne poetickým názvom Liate olovo.
Zatiaľ poslednú operáciu – Nezničiteľná skala – odštartoval Tel Aviv na základe rozjatrenej atmosféry, ktorú vyvolalo zavraždenie troch židovských mladíkov a odvetná likvidácia ich arabského rovesníka. Vpád do enklávy palestínskej autonómie, prezentovaný takmer akoby išlo iba o policajnú akciu smerujúcu k likvidácii podvratných tunelov a stanovíšť na odpálenie rakiet radikálov z Hamasu, si vyžiadal približne 1 900 životov medzi Palestínčanmi a 70 medzi Izraelčanmi.
Výrazný nepomer vyplýva predovšetkým zo zdrvujúcej technologickej prevahy strojcov útoku. Ide síce o veľmi nákladný, ale vysoko úspešný protivzdušný systém Železná kopula (Iron Dome), ktorého efektivita viedla mnohých Židov k tomu, že po rozzvučaní výstražných sirén už ani neutekali do krytov. Tie sú takou bežnou súčasťou ich života, až sa stalo zvykom začleňovať ich do štruktúry bytových jednotiek.
Závažné straty na civilnom obyvateľstve všeobecne typické pre pásmo Gazy sa potvrdili aj tentoraz. Popri technologickej asymetrii konfliktu je jasné, že viesť vojnu v preľudnenom priestore sa nemôže zaobísť bez veľkých strát na životoch. Najmä ak tam neexistujú verejne prístupné kryty. Žiaľ, z cudziny dovážaný stavebný materiál sa totiž zväčša spotrebuje v tajných tuneloch a emocionálne nafotografované detské obete majú v mediálnej ére oveľa väčšiu účinnosť ako vhodne uložená nálož preniknutá cez Iron Dome.
Občas stupňovaný a v podstate nekonečný zápas nezmieriteľného hnutia Hamas s „krutou židovskou entitou“ (podľa jeho vyjadrenia) je tak ideálnym prostriedkom, ako udržiavať a obnovovať hladinu vlastnej autority. Zložitá medzinárodná hra býva do istej miery výhodná aj pre militarizovaný izraelský štát.
Úsilie o ústupky nie je vlastné ani jednej bojujúce strane. Napriek tomu čitateľní islamisti v Gaze sú prijateľnejší než iné, oveľa radikálnejšie, politické prúdy. Také, ktoré vinou nemotorných krokov západného slona v porceláne vyhlasujú militantné kalifáty. Blízko Izraela, blízko Európy.