Bankroty dvoch hlavných ruských cestovných agentúr v polovici leta vyústili do toho, že tisíce turistov z Ruska teraz nemajú na to, aby si zaplatili tunajší pobyt a návrat do vlasti. Takže finančné náklady s tým spojené prechádzajú na gréckych touroperátorov. Prerušil sa tak plynulý prílev desaťtisícov ruských rekreantov. Akoby už nestačila v dôsledku hlbokej krízy na Ukrajine absencia pravidelných letných hostí z tejto postsovietskej krajiny.
Konfrontácie Moskvy s Bruselom a Washingtonom sa odrazia priamo aj na rozvoji gréckeho hospodárstva, predovšetkým keď Kremeľ pristupuje k zákazu dovozu poľnohospodárskych produktov z Európy. Grécko sa pritom už dlhodobo borí s ekonomickými problémami. Štát naďalej prijíma dramatické škrty vo všetkých oblastiach. Rozpočtový deficit sa zredukoval a zároveň tu zavládol veľký záujem o investície najmä do energetiky, dopravy, nehnuteľností, bankovníctva, poľnohospodárstva a turizmu. Súčasne prebiehajú reformy, ktoré sa týkajú verejného aj súkromného sektora. Mzdy sa v poslednom období značne znížili.
Fiškálna úprava však nerieši všetko, ani prísun veľkých investícií. Badať únavu firiem i občanov pre tvrdú daňovú politiku, ktorá vyčerpáva schopnosť ekonomiky aj ľudí splácať svoje dlhy. Riziká sú dvojaké: zakladanie nových dlhov, ktoré zvýšia schodok rozpočtu, alebo ešte radikálnejšie obmedzenie nevýrobných investícií.
Nepretržité krvácanie finančných zdrojov z domácej ekonomiky zväčšuje nedostatok likvidity, teda problém, ktorý sa vyskytuje v celej Európe,no v Grécku naberá na agresivite. Tunajšie banky sú stabilizované, ale na trhu nefunguje kanál peňazí pre obmedzenia tzv. trojky – MMF, Európskej centrálnej banky a Európskej komisie.
Ani najnovšie optimistické údaje o vývoji ekonomiky, na ktoré poukazuje trojka a grécka vláda, nemôžu zakryť reálny obraz: hospodárstvo nerastie. Zároveň nemôže byť zodpovedaná ani základná otázka: Ako krajina splatí svoje dlhy?
Očakáva sa, že v októbri – novembri sa rozbehne nová debata o úprave gréckeho dlhu v rámci všeobecnej diskusie v EÚ. Kríza síce vytvorila príležitosť na pozitívne zmeny, ale zatiaľ sa účinne nerieši situácia nezamestnaných, ktorých rady sa rozšírili po hromadnom krachu malých a stredných podnikov (28 % práceschopného obyvateľstva). Aj stredná trieda sa ekonomicky vyčerpala.
Plánované veľ ké investície, i keby sa zrealizovali na 100 percent, nemôžu samy absorbovať nezamestnanosť ani udržiavať nad vodou malú a strednú ekonomiku. Roztrieštená spoločnosť preto nemôže podporovať tzv. konsolidačné programy. Podľa nich sa totiž rozkladá všetko staré, ale neprinášajú nič nové, ani ako–tak znesiteľné podmienky pre budúci rast.
Vláda väčšiny tvorená pravicovou Novou demokraciou a socialistickým PASOK–om, bude čeliť väčším rizikám už na jeseň. Krajinu totiž čakajú v marci 2015 voľby nového prezidenta, čo zrejme prinesie zmenu rovnováhy na politickej scéne.
Reálnym rizikom pre nestabilitu nie je ani tak nesúhlas odborov či opozičnej ľavicovej strany SYRIZA. Vyplýva zo stále rastúcej nespokojnosti pobúrených občanov. Nielenže majú vo všeobecnosti menej peňazí ako kedysi, ale sústavne strácajú pracovné miesta. Preto nevidia východisko z krízy ani neveria novým sľubom o obnove krajiny.