Hlavný motív je rovnaký ako v prípade poslednej vojenskej kampane Pilier obrany z novembra 2012. Tel Aviv chce militantným hnutiam operujúcim v pásme Gazy ukázať, že štát Izrael nebude tolerovať útoky na svoje obyvateľstvo a vďaka vlastnej vojenskej kapacite porazí partizánske taktiky palestínskych radikálov.
Úsilie medzinárodného spoločenstva dohodnúť sa na podmienkach trvalého prímeria medzi oboma stranami dosiaľ vychádza navnivoč. Je viac ako jasné, že súčasný stav izraelsko-palestínskych vzťahov je neudržateľný. Existuje východisko z viac ako polstoročia uviaznutého blízkovýchodného konfliktu? Mali by sme sa zamerať najmä na životaschopnú iniciatívu Palestínčanov, keďže izraelský režim nie je nútený za každú cenu zmeniť status quo. Tento stav totiž zásadným spôsobom neoslabuje jeho národné záujmy ani politické preferencie koaličnej vlády piatich strán. Ako najpravdepodobnejšie alternatívy budúceho vývoja môžeme označiť pokračovanie mierových rokovaní, ktoré by však museli priniesť zásadné kompromisy na oboch stranách. Druhou možnosťou je zvýšenie palestínskeho tlaku na Izrael prostredníctvom dostupných prostriedkov medzinárodného práva.
Očividný je aktuálny príklon palestínskych lídrov zo západného brehu Jordánu k druhej z možností. Valné zhromaždenie OSN priznáva Palestínskej autonómii už takmer dva roky štatút pozorovateľa. Napriek tomu jej predstavitelia dosiaľ nevyužili právomoc zažalovať Izrael pred medzinárodnými súdmi za porušovanie ľudských práv alebo vojnové zločiny, aj keď túto možnosť už viackrát verejne pripustili. Čerstvé informácie naznačujú, že administratíva vedená Mahmúdom Abbásom tento krok seriózne zvažuje.
Márna snaha šéfa diplomacie USA Johna Kerryho, ďalšie zlyhanie mierových rokovaní, rastúce straty na životoch, exodus obyvateľstva a obrovské materiálne škody v pásme Gazy viedli palestínskeho ministra zahraničných vecí Rijáda al-Malkího k uskutočneniu cesty do Haagu. Cieľom bolo rokovanie so zástupcami Medzinárodného trestného súdu v Haagu. Al-Malkí na stretnutí povedal, že "existujú jasné dôkazy o vojnových zločinoch spáchaných Izraelom“.
Prezident Abbás môže vyťažiť z výrazne negatívnej verejnej mienky proti Izraelu. Kritické hlasy zaznievajú aj od vrcholných činiteľov OSN. Generálny tajomník Pan Ki-mun označil raketový útok Izraela na školu OSN v Rafahu s obeťami na životoch z radov civilistov za „morálne poburujúci trestný čin“. Príznačná je však chýbajúca jednota palestínskych lídrov. Zatiaľ čo predstavitelia vlády, Fatahu a Organizácie za oslobodenie Palestíny podporujú potenciálne aktivity, ktoré by využili prostriedky medzinárodného práva, Hamas a Islamský džihád ich odmietajú. Táto neochota dvoch najvýznamnejších organizácií v pásme Gazy je do určitej miery pochopiteľná, keďže ich ozbrojené krídla odpaľujú tisícky rakiet na izraelské územie, čím sa dopúšťajú flagrantného porušovania medzinárodného práva. Podstatné je, že sa Abbás zdráha obrátiť na Medzinárodný trestný súd bez ich podpory.
Chýbajúci jednotný postoj palestínskych vodcov nie jedinou prekážkou podania žaloby na Izrael. Keďže sa autorita súdneho dvora vzťahuje iba na občanov krajín, ktoré ratifikovali Rímsky štatút zakladajúci súd v Haagu, palestínska samospráva by ho musela podpísať, pretože akékoľvek budúce povolenie vyšetrovania od BR OSN je pre veto USA vopred nereálne. Ešte predtým sa však Palestínčania musia vyrovnať s odporom zaznievajúcim z Británie, Kanady, Francúzska či Talianska, ale predovšetkým z radov Obamovej administratívy. Spojené štáty sú totiž ich najvýznamnejším donorom a hrozia zastavením pomoci.
Mierové rokovania opakovane zlyhávajú a medzinárodne uznávaná palestínska vláda zo západného brehu sa obzerá po iných spôsoboch, ako vyvinúť tlak na Izrael. Naklonenie medzinárodnej verejnej mienky na svoju stranu a využitie prostriedkov medzinárodného práva sa pre mnohých lídrov po čase javí ako významná príležitosť. Konanie v tejto záležitosti však nie je možné bez podania oficiálnej žiadosti, bez ktorej súd nemá právomoc vyšetrovať údajné izraelské vojnové zločiny v Gaze. Na to, aby sa tak stalo, musia Palestínčania najprv vyriešiť zásadnú prekážku dlhodobo brániacu jednoznačnému formulovaniu ich postojov a prijímaniu účinných rozhodnutí, ktorou je nejednotnosť v radoch ich lídrov.