Majú 75,7 milióna obyvateľov (Francúzsko má 65,9 mil.) a ich celkový nominálny hrubý domáci produkt vlani dosiahol 1 126 miliárd dolárov (Francúzsko 2 734 mld.). Po prerátaní na HDP podľa parity kúpnej sily by to bolo spolu 1 702 miliárd dolárov (vo Francúzsku 2 278 mld.).
V rokoch 2000 až 2008 zažili slušný ekonomický rast a následná kríza sa ich ako celku až tak výrazne nedotkla. Väčšina z nich aj po roku 2010 patrí medzi krajiny EÚ s najvyššou mierou rastu. Budeme síce stále môcť hovoriť o istom „doháňaní západnej Európy“, ale to už bude pomalšie, ako by sme si priali. Tento fenomén sa vyjadruje metaforicky aj ako „obratie ovocia na najnižších konároch“. Dôsledky možnej ekonomickej konfrontácie s Ruskom sa zatiaľ nedajú odhadnúť.
Pravdepodobne okolo roku 2020 by najvyspelejšie z nich (Slovinsko, Česko, Slovensko a Litva) mohli v úrovni HDP na hlavu podľa parity kúpnej sily dosiahnuť Cyprus a Maltu a priblížiť sa Španielsku i Taliansku. Žiaľ, aj vďaka tomu, že tieto južné krajiny budú v najbližších rokoch zrejme stagnovať.
Je isté, že obyvatelia strednej postsocialistickej Európy by si zaslúžili dve desaťročia rapídneho ekonomického rastu, ako zažili Rakúšania či Francúzi v rokoch 1955 až 1975 alebo východoázijské tigre v 80. a 90. rokoch minulého storočia. Bránia tomu však štyri základné prekážky.
Prvá: Súčasné medzinárodné ekonomické prostredie nie je priaznivé. Ťažko sa uplatňujeme na svetovom trhu, celkový rast svetovej ekonomiky sa spomalil. Začíname výraznejšie pociťovať aj rast cien surovín.
Druhá: Zatiaľ pretrváva nedostatok kapitálu a silných domácich subjektov, ktoré by dokázali viesť aktívnu exportnú politiku, sústreďovať zisky v týchto krajinách, upravovať skladbu produkcie podľa ich potrieb a pod.
Tretia: Pokiaľ západná Európa i východoázijské tigre sa vo fáze svojho prudkého rastu začali v istý moment sústreďovať na dobovo najvyspelejšie technológie, my sa zatiaľ koncentrujeme skôr na výroby, ktoré nám prepustil niekto iný a kde technologická úroveň i pridaná hodnota sú z dnešného pohľadu priemerné.
Štvrtá: Existuje komplex kultúrno-mentálnych príčin, ako je klientelisticko-korupčný model fungovania politiky a právneho systému, malý zmysel pre naozaj produktívne podnikanie a podporu technologických inovácií, nedocenenie vedy a nízke ohodnotenie skutočných pracovných a študijných výsledkov v spoločnosti. Životné očakávania sa skôr spájajú s konzumom ako s prácou, sú nastavené na úroveň západnej Európy, ale bez zdrojov, ktoré majú k dispozícii Západoeurópania.
Prípadné zrýchlenie hospodárskeho rastu by záviselo od miery, s akou by sa darilo Stredoeurópanom tieto prekážky prekonávať. Pritom sa aj vízia „doháňania západnej Európy“ môže zakrátko ukázať ako problematická. Ak sa totiž únia v najbližších dvoch-troch rokoch nerozhýbe, nezačne investovať do nových technológií a výrazne neoživí hospodárstvo, Európa s výnimkou škandinávskych krajín už okolo roku 2020 začne technologicky zaostávať za USA a východnou Áziou.