Snaha o expanziu tohto modelu ďalej na východ vyústila do konfliktu na Ukrajine, ktorý sa dotýka aj Slovenska a prinesie mu straty. Rast výdavkov na obranu nám bude odčerpávať ďalšie prostriedky zo vzdelávania a vedy. Lepšie sú na tom štáty, ktoré disponujú surovinami. Pokiaľ však príjmy smerujú do spotreby bez rozvoja vedy a techniky, je tento model predmetom kritiky vyjadrenej metaforou „prekliatie surovín“.
V komplikovanej situácii je SAV, ktorá stojí pred transformáciou, náročnou na vnútorné zladenie postojov, a zároveň jej klesá rozpočet. Transformácia formulovaná spočiatku ako rozvojový program sa stáva programom úsporným.
Podpora výskumu na Slovensku je jedna z najmenších v Európe. Pritom podnikateľská sféra vklady do výskumu nezvýši, pokiaľ sú veľké podniky v cudzích rukách. Podľa analýz Bruselu sa u nás vytvorila duálna ekonomika s dominanciou a vysokou produktivitou cudzích multinacionálnych spoločností.
Na druhej strane stojí množina domácich malých aj väčších podnikov s nízkou produktivitou. Výzva je zvýšiť v slovenských firmách poznatkovú intenzitu investovaním a prelievaním poznatkov z iných rezortov vrátane SAV.
Studničku slovenskej vedy môže odomknúť plnenie dôležitého cieľa programu vlády SR: hospodársky rast konkurencieschopným reálnym hospodárstvom v globálnom priestore, ktoré nie je dominantne založené na lacnej pracovnej sile.
Ide o zámer, ktorý presahuje jedno funkčné obdobie a vyžaduje si spoluprácu vládnych a opozičných zoskupení, čo je u nás zatiaľ neznámy jav. Naštartovať poznatkovú spoločnosť bolo aj v iných krajinách, ktoré sa postavili v inovačnej politike na nohy, v prvej fáze úlohou vlády. V prípade ozdravenia bánk to vysvetľovať nebolo treba. Pritom je fakt, že inovační lídri Európy, ako Nemecko alebo Škandinávia, sa s krízou vyrovnali bez veľkých otrasov.
Slabinou Slovenska je patentovanie. Podvyživená komunita sa automaticky nastavuje na lacnejší základný výskum. Čerpanie prostriedkov z rámcových programov EÚ sa zákonite odvodzuje od národnej vedeckej excelentnosti a domácej podpory výskumu. Pri parametroch, ktoré vinou nedocenenia výskumu máme, čerpáme viac, ako nám efektívne prislúcha.
Je to preto, lebo napríklad Nemecko, Dánsko, či Fínsko fondy nevyužívajú primerane svojim možnostiam. Ale už korigujú svoje postoje. Situácia sa nedá zvrátiť opatreniami v organizačnej rovine. Rýchle a lacné riešenia nestačia a historické skratky neexistujú. Hrozba nečerpania prostriedkov Horizontu 2020 je slepou uličkou našej vedy.
Výskum na Slovensku dostal zo štrukturálnych fondov prostriedky na vybudovanie modernej infraštruktúry. A tu sa objavuje ďalšia slepá ulička. Inštitúcia má prostriedky na techniku, ale nie na to, aby ju mohla v prospech Slovenska využiť.
Na jej prevádzku treba počas jej životnosti sumu, ktorá sa rovná od 20 až do 100 percent kapitálových vkladov. Agentúra APVV veľmi nepomôže, nevychádza z problémov. Inštalovaná technika bude, samozrejme, vytvárať príjmy, no pokrytie výdavkov bude iba čiastočné.
Prostredie, v ktorom SAV existuje, deformuje tlak reformy verejnej správy ESO, ktorý ohrozuje zámery transformácie akadémie a vedie ju do tretej slepej uličky. Jej zaradenie do tejto reformy je vzhľadom na Zákon o SAV z roku 2002 neopodstatnené a skutočnosť, že z dôvodu reformy ESO sa akadémii krátia rozpočtové zdroje, hoci reforma ešte neprebehla, je ohrozujúce. Objavujú sa aj tlaky na odsun niektorých spoločenskovedných ústavov zo SAV, pričom sú potrebné z hľadiska komplexného výskumu aj v takých oblastiach, ako je medicína či materiály.
Rozpočet SAV sa do roku 2009 s porozumením vtedajších vlád postupne zvýšil na 73 miliónov eur, čo zodpovedá asi polovici nákladov na vedeckého pracovníka v Akadémii ČR. Od roku 2010 rozpočet SAV klesá a na rok 2015 je projektovaný na 47 miliónov eur. Ak prihliadneme na kumulatívnu infláciu, zistíme, že rozpočet klesol asi o 45 percent!
V strednej Európe to nemá paralelu. Pokles nie je odôvodnený objektívnymi ukazovateľmi. Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014 ukázali, že Európania hlasovali proti politike prísnej úspornosti, že treba dať priestor rozvoju. Budúci prezident EÚ Donald Tusk hovorí, že fiškálnu disciplínu a hospodársky rast možno skombinovať.
Hádam sa mu podarí pohnúť úniu takým smerom. Iba odstránenie uvedených hrozieb môže zastaviť eróziu našej vedy, najmä v SAV. Potom môže výskum v spolupráci so slovenskými podnikmi postupne redukovať neprimeranú závislosť krajiny od zahraničných investorov. Dnešný systém síce rýchlo vedie k určitým cieľom, ale nie je udržateľný a ostáva pod úrovňou našich možností a potenciálu.