Tzv. príspevok solidarity (Solidaritätszuschlag) platia všetci daňovníci, a to vo výške 5,5 percenta zo zdanených príjmov. Štát z neho ročne získa 14 miliárd eur. Z týchto peňazí však profitujú výlučne obce a obyvatelia vo východnom Nemecku. Schäuble to chce zmeniť tak, že po zrušení odvodu sa výrazne zvýši daň z príjmov a peniaze štátu sa rovnomerne pridelia všetkým 16 spolkovým krajinám a všetkým obciam.
Väčšina Nemcov návrh ministra uvítala. Podľa prieskumov verejnej mienky až 60 percent ľudí vo východnom Nemecku a približne 90 percent obyvateľov západného Nemecka už dávno odmieta mimoriadny odvod. To sa zhoduje s názorom daňového súdu spolkovej krajiny Dolné Sasko, ktorý posúdil odvod ako protiústavný už v roku 2007. Pritom ľudia zo západu sú presvedčení, „že 30 rokov podpory musí jednoducho stačiť“. Nemcom z východu zasa chýba najmä efektívne využitie peňazí.
Predsedovia vlád šiestich spolkových krajín, ktoré sa nachádzajú na území bývalej NDR, však ostro kritizujú Schäubleho plán. Boja sa zhoršenia hospodárskej situácie vo východnom Nemecku, ktoré stále výrazne zaostáva za západom. Východ ako celok je ekonomicky o 30 až 40 percent slabší.
Rozdiely sa v nasledujúcich rokoch budú pravdepodobne ešte viac prehlbovať, pretože politici nevedia, ako zamedziť rozsiahlej dlhodobej nezamestnanosti na území bývalej NDR. Situácia na trhu práce je háklivá najmä v Brandenbursku, Meklenbursku-Prednom Pomoransku a Sasku-Anhaltsku. Tam zmenu hospodárskych štruktúr zvládli len čiastočne.
Je však aj zopár politikov zo západného Nemecka, ktorí sa zásadne prihovárajú za zachovanie mimoriadneho odvodu. Chcú, aby sa zmenil tak, že z neho budú profitovať všetky regióny so slabou infraštruktúrou. To by znamenalo, že dodatočnú podporu by dostalo takmer celé severné Nemecko.
Diskusia je dôkazom toho, že Nemci si čoraz viac uvedomujú, že musia uskutočniť ďalekosiahle reformy, aby zostali hospodárskou veľmocou, na ktorú sa môže spoľahnúť celá Európska únia. V hlavných médiách sa intenzívne debatuje o tom, že Nemecko musí prestať žiť z úspechov minulosti. Podľa liberálneho denníka Die Welt treba predovšetkým modernizovať celú infraštruktúru a systém sociálnej podpory.
Nemci sú viac-menej spokojní, že pred 25 rokmi padla železná opona a v dôsledku toho už dávno neexistujú dva nemecké štáty. Tri štvrtiny obyvateľov dávajú prednosť životu v zjednotenej krajine. Približne polovica však vníma rastúcu hospodársku nerovnováhu v celom Nemecku, ktorá sa stále prehlbuje aj tým, že „sme ešte neriešili množstvo vážnych problémov vo východnom Nemecku“.
Ide najmä o to, že od roku 2016 bude v celej spolkovej republike minimálna mzda 8,50 eura za hodinu. Predovšetkým malí a strední podnikatelia vo východnom Nemecku však ešte nevedia, ako sa im podarí splniť takéto mzdové podmienky bez toho, že by to poškodilo ich konkurencieschopnosť.
Pri zjednotení oboch nemeckých štátov sa často hovorilo, „že je to otázka jednej generácie, kedy sa znovu staneme jedným národom“. Dnes určite nik nepochybuje o tom, že Nemci si v priebehu 25 rokov dokázali vybudovať spoločnú identitu. Celá krajina je však poznačená úpadkom viacerých regiónov a sociálnych skupín. V tom NSR nie je ničím výnimočná. Dramatický je však vývoj. Podľa ústavy je síce Nemecko stále sociálno-trhovým hospodárstvom, no momentálne to vyzerá tak, že časy, keď všetci mohli naozaj profitovať z rozsiahlej rovnosti šancí, sú už preč.