Tento názor nedávno vyslovila i šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová na pôde Georgetown University. Tento týždeň sa začne výročné zasadnutie fondu, ktoré by sa malo venovať výzvam a rizikám vývoja globálnej ekonomiky.
Nízky rast svetovej ekonomiky bude dlhodobým javom. Kto pozná prácu ruského ekonóma Nikolaja Kondratieva Dlhé cykly ekonomickej konjunktúry, ktorú svetu predstavil pôvodom rakúsky ekonóm Joseph Schumpeter, vie, že podľa modelu Kondratieva svetová ekonomika bude klesať do rokov 2020 až 2025. V najbližších piatich až desiatich rokoch by mala byť nízka inflácia a vysoká nezamestnanosť. Tento jav už dnes vidíme v eurozóne. V niektorých krajinách ho badať výraznejšie, v iných pomenej.
Ukazuje sa, že reformy iniciované medzinárodnými finančnými inštitúciami, ale aj viacstrannými neformálnymi organizáciami ako sú G8 a G20, nepriniesli žiadny efekt. Ich cieľom bola stabilizácia bankového sektora. Príčinou niektorých spúšťacích mechanizmov finančnej krízy bol odlev peňazí na hypotéky z bánk, do takzvaného tieňového bankového sektora. Pred rokom 2008 hypotéky predávali banky cez sprostredkovateľov. Tí v snahe zarobiť na províziách ponúkali hypotéky aj tým, ktorí neboli vôbec schopní ich splácať.
Sprostredkovatelia predaja finančných produktov sa označujú pojmom tieňový sektor. Jeho podstatou je to, že nie je regulovaný a nedá sa nad ním vykonávať dohľad. Preto stojí za úvahu, aby niekto spočítal, aký je podiel finančných sprostredkovateľov na nesplatených úveroch. Tendencia presunu peňazí z bánk do tieňových bánk je čoraz väčšia. V USA je tieňový sektor väčší ako bankové služby. V Európe je tieňový sektor asi polovičkou bankového sektora. V Číne predstavuje asi 20 – 25 percent hrubého domáceho produktu.
Ako poznamenala v svojej prednáške šéfka MMF, existujú aj geopolitické riziká. Tie v súčasnosti neklesajú, ale rastú. Konflikt na Ukrajine považuje za zničujúci. Deštrukcia má vplyv na ceny surovín a medzinárodný obchod. Je viac ako jasné, že na svetovú ekonomiku budú mať vplyv aj niektoré konflikty v Ázii a najmä na Blízkom východe.
Denník Financial Times už koncom júla tohto roku napísal, že sankcie proti Rusku budú mať negatívny dosah na vývoj svetovej ekonomiky. Protiruské sankcie nebudú mať vplyv na to, koľko a kto predá na svetových trhoch ropy, zemného plynu alebo vojenských plavidiel prepravujúcich vrtuľníky. Najdôležitejšie je uvedomiť si, aký vplyv na svetovú ekonomiku budú mať finančné sankcie proti ruským firmám, ktoré prijala Európska únia. Práve tie môžu spomaliť rast svetovej ekonomiky. EÚ by si mala uvedomiť, že sankcie proti Ruskej federácii budú mať väčší negatívny vplyv na jej vlastnú ekonomiku, ako na hospodárstvo USA. Reálny negatívny vplyv sankcií proti Ruskej federácii bude v eurozóne, ale nielen v nej, väčší, ako možné očakávania, ale svetová ekonomika ich nepocíti hneď, ale s istým časovým odstupom. Každé opatrenie v hospodárskej politike sa neprejavuje okamžite, ale až po istom čase.
Teória dlhých ekonomických cyklov hovorí aj o tom, že zmena poklesu a rastu ekonomiky môže byť spojená s veľkými sociálnymi otrasmi. Zaujímavé je aj to, že Nikolaj Kondratiev definoval princípy ekonomického rastu vo svojich listoch z väzenia. Pre to, aby sme sa nedočkali veľkých sociálnych otrasov či dokonca vojen, bude musieť niečo urobiť súkromný sektor i politici. Podnikatelia dnes žijú vo veľkej symbióze s politikmi. Mali by si to uvedomiť a niečo robiť, nielen hovoriť.