Nemalou mierou k tomu prispela nízka účasť voličov na východe krajiny a znemožnenie hlasovania na okupovaných územiach. A po voľbách v tzv. Luhanskej a Doneckej ľudovej republike (LĽR a DĽR), ktoré sa uskutočnili v rozpore s ukrajinskými zákonmi aj protokolom podpísaným na začiatku septembra v Minsku, si Kyjev môže de facto, aspoň na istý čas, umyť ruky nad problematickým a vojnou zničeným regiónom, bez toho, aby oň prišiel de iure.
Voľby do ukrajinského parlamentu priniesli niekoľko prekvapení. Tým najpodstatnejším z hľadiska vytvárania novej koalície bolo nečakane vysoké percento hlasov, ktoré voliči dali Ľudovému frontu ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka a prekvapujúco slabý výsledok favorizovaného Bloku Petra Porošenka. Ukrajinskí politológovia to napospol pripisujú tomu, že Ukrajinci poučení z minulého obdobia inštinktívne volili tak, aby oslabili stranu nového prezidenta a nedovolili mu monopolizovať moc, ako to urobil jeho predchodca Viktor Janukovyč. Preto podporili Arsenija Jaceňuka. Ten má veľkú šancu sa v premiérskom kresle udržať, ak jeho strana naozaj vytvorí koalíciu s prezidentským blokom, čo je vysoko pravdepodobné.
Frakcia Bloku Petra Porošenka bude mať v parlamente najväčší počet poslancov, pretože k tým, ktorí vzišli z pomerného systému, sa pripoja ešte poslanci z jednomandátových obvodov. Napriek tomu vyjednávanie o koalícii sa prezidentovi značne sťažilo. Inak by sa mu rokovalo so stranou, ktorá získala 8 percent, ako Ľudovému frontu dávali predvolebné prieskumy, a inak sa rokuje so stranou, ktorá získala viac ako 22 percent, čo je dokonca o pol percenta lepší výsledok, ako získal blok prezidenta. Verejné rozbroje medzi prezidentom a premiérom o to, ako má vyzerať koaličná zmluva a kto voľby naozaj vyhral, len potvrdzujú zložitosť rokovaní.
V každom prípade ústavnú väčšinu v novom ukrajinskom parlamente budú prvýkrát v histórii tvoriť proeurópske strany. Okrem Bloku Petra Porošenka, Ľudového frontu a Svojpomoci k nim teoreticky patrí aj Radikálna strana Oleha Ľaška a strana bývalej premiérky Júlie Tymošenkovej.
Dalo by sa povedať, že najviac k tomu prispela politika Ruskej federácie, ktorej sa podarilo v priebehu pol roka zmeniť volebnú konfiguráciu na Ukrajine. Anexiou Krymu a podporou separatistov na východe krajiny, kde voľby tiež nebolo možné vykonať, zásadne znížila voličskú základňu tradične proruských strán. Ak by hlasoval Krym i celý Donbas, výsledky volieb by boli úplne iné a zmeny ústavy a reformy, ktoré má v pláne vykonať Petro Porošenko, by neboli tak ľahko realizovateľné.
Presne týždeň po voľbách do Najvyššej rady Ukrajiny uskutočnili svojej voľby aj separatisti. Ako už bolo povedané na začiatku, ich organizovanie bolo v rozpore s ukrajinskou ústavou aj Minským protokolom, ktorý podpísali predstavitelia Ruska aj Ukrajiny a kde svoje podpisy ako pozorovatelia pripojili aj predstavitelia tzv. DĽR a LĽR. V súlade s bodom 9 tohto protokolu sa Ukrajina zaviazala uskutočniť mimoriadne miestne voľby vo vybraných okresoch Doneckej a Luhanskej oblasti na základe zákona o osobitnom štatúte niektorých okresov Doneckej a Luhanskej oblasti.
Voľby organizované separatistami podľa zákonov neexistujúcich a dokonca ani Moskvou neuznaných ľudových republík dohody uzavreté v Minsku rušia. A to v istom zmysle uvoľňuje Kyjevu ruky. V pondelok prezident Petro Porošenko vyhlásil, že sa zasadí o zrušenie prijatého zákona o osobitnom štatúte niektorých okresov Doneckej a Luhanskej oblasti a prijatie nového, ktorý okrem iného bude počítať aj s decentralizáciou rozpočtu. To znamená, že okresy s osobitným postavením budú žiť zo svojich peňazí, aby už nikto nemohol hovoriť o tom, že Donbas živí Ukrajinu. Porošenko tiež pripomenul, že medzinárodný fond pre vojnou postihnutý Donbas zaistí úplné obnovenie infraštruktúry, ale iba na územiach, ktoré sú pod kontrolou Ukrajiny.
Konflikt sa zmrazuje a Kyjev si so zničenou infraštruktúrou na území obsadenom separatistami nemusí aspoň na istý čas lámať hlavu. Kto však prevezme finančnú zodpovednosť? Moskva sa k tomu zatiaľ nemá. Aj jej uznanie volieb je formulované tak, že ide o voľby miestne, ktoré legitimizujú predstaviteľov DĽR a LĽR k rokovaniam s Kyjevom o „praktických otázkach“.
V každom prípade sa po týchto voľbách splnil sen tých ukrajinských politológov a publicistov, ktorí už dlhšie navrhujú zbaviť sa Krymu a Donbasu, ktoré Ukrajinu len brzdia.
Ako si s touto situáciou poradí ukrajinská politická elita a či to Ukrajinu naozaj urýchli, uvidíme už v najbližších týždňoch. Veľká podpora voličov automaticky neznamená aj veľkú trpezlivosť. A je tu ešte nebezpečný sused, ktorého plány zatiaľ nie sú stopercentne známe.