Odvtedy sa tam každoročne pripravuje variant vládneho rozpočtu. Je výsledkom procesu, na ktorom sa zúčastňuje občianska spoločnosť a organizačne ho zabezpečuje ľavicový think-tank Kanadské centrum pre alternatívne politiky.
Alternatívny rozpočet na rok 2014 pod názvom „Dosiahnuť väčšiu vyrovnanosť“ predstavuje 168-stranový dokument, bol už o devätnásty rozpočet tohto charakteru v Kanade. Tentoraz bol reakciou na rozpočet, ktorého návrh predložil minister financií Jim Flaherty vo februári 2014 pod názvom „Cesta k vyrovnanosti: Vytváranie pracovných a iných príležitostí“. Autori AFB 2014 vyčítajú vládnemu rozpočtu, že nevytvára ani pracovné, ani iné príležitosti.
Nedávno prezident Konfederácie odborových zväzov SR Jozef Kollár oznámil, že odborári pripravujú vlastné daňové, odvodové a dôchodkové návrhy, o ktorých rokovali na svojom neverejnom sneme. Aké budú, zatiaľ KOZ nezverejnila.
Kanadský AFB nie je jediným alternatívnym štátnym rozpočtom na svete. V roku 1997 vznikla iniciatíva pod názvom Medzinárodné rozpočtové partnerstvo. Koordinuje ju Centrum pre rozpočet a politické priority so sídlom vo Washingtone. Cieľom je pomôcť občianskej spoločnosti v USA zúčastňovať sa na rozpočtovom procese. Možno by sa KOZ mohla týmito príkladmi inšpirovať bez ohľadu na to, aká vláda je práve pri moci.
Parlamentnú rozpravu o štátnom rozpočte, respektíve o rozpočte verejnej správy na budúci rok uľahčí pre súčasnú vládnu moc „vysvedčenie“, v ktorom Európska komisia oznámkovala tento návrh ako jeden z rozpočtov, ktoré najlepšie zohľadňujú pravidlá Paktu stability a rastu. Neprekvapuje, že „výborná“ z Bruselu potešila slovenského ministra financií. Podľa Petra Kažimíra návrh na rok 2015 umožňuje smerovanie k vyrovnanému rozpočtu (bez započítania nákladov na dlhovú službu ) a v ďalších rokoch udržanie deficitu pod hranicou troch percent.
V Národnej rade budú tzv. antideficitní radikáli, samozrejme, protiargumentovať, že Európska komisia pri známkovaní nedisponovala všetkými informáciami o dodatočných opatreniach vlády. A budú navrhovať, ako treba ďalej škrtať výdavky. Zrejme im je jedno, že Grécku, kde sa tejto liečbe podriadili, podľa Medzinárodnej organizácie práce potrvá dvadsať rokov, kým dosiahne predkrízovú zamestnanosť. Našťastie, u nás je situácia lepšia.
V novembri Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v návrhu rozpočtu verejnej správy SR na roky 2015 až 2017 hodnotila jeho ciele a reálnosť ich dosiahnutia pomerne pozitívne. Teda ak odhliadneme od poukazovania na rozpočtové riziká. Brusel a RRZ iné ako rozpočtový schodok a dlh nezaujíma. No budúcoročný rozpočet je trojštvrtinovým rozpočtom vládnej moci a odhliadnuc od schodku a dlhu by si každý mal položiť otázku, do akej miery – spolu s dvoma predchádzajúcimi rozpočtami – spĺňa tri štvrtiny Programového vyhlásenia vlády.
Pre sociálnodemokratickú vládu musí byť kľúčovým verejný sektor, alebo inak služby vo všeobecnom záujme. Tie už Zmluva o ustanovení Európskeho spoločenstva v článku 16 pokladá za nástroj sociálnej súdržnosti, lebo sú nástrojom na prekonávanie sociálnych rozdielov, ktorý pomáha najmä nízko- a strednopríjmovým skupinám. Pri tzv. ekonomických službách vo všeobecnom záujme, ako sú napríklad dopravné služby, energetika a podobne, by sa mal dodržať princíp ich cenovej dostupnosti. Pri neekonomických službách, ako sú zdravie, vzdelanie, sociálne služby a kultúra, však pravidlá trhu musia jednoducho ustúpiť.
Ak sa Smer rozhodol uskutočniť svoj 15-bodový balíček a v ňom i železničnú dopravu pre študentov a dôchodcov zadarmo, dá sa to hodnotiť ako nadbiehanie tradičnému voličovi a pokus získať nového voliča, eufemistickejšie ako záujem získať priazeň voliča. Ak sa na to pozrieme z nadhľadu, nejde len o podporu ekologickej formy dopravy, ale aj o podporu okruhu osôb, ktoré patria medzi skupiny s nižšími príjmami. Teda možno to chápať ako snahu o dosiahnutie väčšej súdržnosti v spoločnosti. A to je dobre.
Zďaleka však nie je všetko v poriadku. Ak vláda napríklad považuje za základný pilier znalostnej spoločnosti výchovu, vzdelávanie, vedu, výskum a inovácie, potom sa nemá čím chváliť. Heslo „Veda chce žiť“ treba interpretovať tak, že veda už štvrťstoročie živorí – rovnako ako školstvo a zdravotníctvo. S nimi klesá naša vzdelanostná úroveň a dopláca doslova i prenesene pacient.
Korupcia v zdravotníctve nie je jedinou príčinou. Bojom proti nej by sa nemali zakrývať ostatné hlboké problémy chorého slovenského zdravotníctva. Rozpočet na rok 2015 nie je rozpočtom ministra financií, ale celej vlády a do istej miery i vlád predchádzajúcich. Asi je načase pripraviť aj alternatívny rozpočet.