Najväčší záujem aj diskusie vzbudzujú traja ministri – cudzinci, ktorým prezident Petro Porošenko udelil štátne občianstvo Ukrajiny len deň pred ich vymenovaním do funkcie. Hovorí sa im parašutisti. Tak Ukrajinci už tradične pomenúvajú politikov dosadených z centra do regiónu, s ktorým nemajú nič spoločné.
O tejto vláde sa hovorí, že v nej po prvý raz zasadnú cudzinci, ale nie je to celkom pravda. Dvaja ministri obrany a dokonca aj šéf Štátnej bezpečnosti Ukrajiny vo vládach exprezidenta Viktora Janukovyča boli s najväčšou pravdepodobnosťou občanmi Ruskej federácie. S tým rozdielom, že mali aj ukrajinské pasy. A až obsadenie Krymu a vypuknutie vojny na východe krajiny ukázalo, aké obrovské bezpečnostné riziko to bolo. Zostala po nich úplne nebojaschopná armáda. A poriadkové sily aj bezpečnostná služba boli doslova prešpikované ruskými agentmi a kolaborantmi. Takto vnútorne oslabená Ukrajina mala byť ľahkým sústom pre Ruskú federáciu. Dnes sa všetci vrátane exprezidenta Janukovyča nachádzajú doma v Rusku.
Noví ukrajinskí ministri parašutisti majú však na rozdiel od svojich predchodcov posilniť, nie oslabiť Ukrajinu. Ministerstvo zdravotníctva povedie Gruzínec Alexandr Kvitašvili, ministerstvo financií Američanka ukrajinského pôvodu Natalia Jaresková a ministerstvo hospodárstva Litovčan Ajvaras Abromavičus. Reakcia na ich vymenovanie sú rôzne. Niektorí komentátori vyčítajú Petrovi Porošenkovi populizmus a obsadzovanie vysokých vládnych kresiel cudzincami považujú za facku ukrajinskému národu, ktorý podľa nich má dosť vlastných kádrov. Kritici tohto kroku neveria, že cudzinci bez znalostí prostredia môžu nejako významne zmeniť pomery na Ukrajine.
Títo traja ministri však nie sú úplne cudzími ľuďmi. Natalia Jaresková žije a pracuje na Ukrajine od roku 1992, t.j. takmer celú dobu ukrajinskej nezávislosti, a Ajvaras Abromavičus je ženatý s Ukrajinkou a žije tam už šiesty rok. Takže pomery na Ukrajine im nie sú úplne neznáme a výhodou všetkých troch je to, že nie sú spájaní ani s jednou z predošlých vlád a politických strán a ani s jediným korupčným škandálom. Alexandr Kvitašvili má navyše skúsenosť s reformou zdravotníctva v Gruzínsku.
Ministerstvá, ktoré povedú, sú veľmi dôležité. Všetky tri patria k tým najväčším zdrojom korupcie, pretože sú spojené s tendrami, so štátnymi zákazkami, a teda aj so silnými lobistickými skupinami. Ak sa uvedeným ministrom podarí preťať peňazovody a zastaviť vysávanie štátnej pokladnice, bude to pre Ukrajinu znamenať viac než akákoľvek neuchopiteľná reforma. Tá najdôležitejšia zmena v systéme, ktorú Ukrajina potrebuje, spočíva aspoň v obmedzení, keď už nie v úplnom zničení korupčných zvyklostí.
Ukrajinci túto vládu nazývajú Kamikadze II. Tá predošlá bola pokrstená ako Kamikadze¤I. Analytici neveštili dlhý život ani tej predchádzajúcej a neveštia ho ani tej súčasnej, lebo musí riešiť príliš veľa problémov v príliš komplikovanej situácii. Arsenij Jaceňuk však svoju úlohu na poste premiéra aj v takej neštandardnej situácii zvládol, ba čo viac, voliči ho v parlamentných voľbách poctili nečakanou podporou. Ako dlho vydrží táto vláda alebo či bude úspešná, sa čoskoro ukáže. V každom prípade Ukrajinci od nej neočakávajú žiadne zázraky. Chápu ju skôr ako ďalší nevyhnutný krok v nezvratnom procese priblíženia svojej krajiny smerom na západ.